Svetový ohlas na výskum vedcov z ÚGBR SAV
27. 5. 2009 | videné 2879-krát
Svet obleteli pozoruhodné výsledky výskumu adaptácie rastlín v černobyľskej oblasti kontaminovej radioaktívnym odpadom. Zaoberá sa ním výskumná skupina Martina Hajducha z ÚGBR SAV v Nitre.
Výskumná skupina Mgr. Martina Hajducha, PhD z Ústavu genetiky a biotechnológií rastlín SAV v Nitre (ÚGBR) publikovala v apríli 2009 v časopise Americkej chemickej spoločnosti Journal of Proteome Research (JPR) článok Proteomic Analysis of Mature Soybean Seeds from the Chernobyl Area Suggests Plant Adaptation to the Contaminated Environment, ktorý poodhaľuje molekulárnu podstatu adaptácie rastlín na podmienky kontaminované jadrovým odpadom v Černobyľskej oblasti. Ako spoluautori článku sú uvedení: Maksym Dančenko (Ukrajina), Ľudovít Škultéty (Virologický ústav SAV), Namik M. Rashydov (Ukrajina), Valentyna V. Berežna (Ukrajina), Ľubomír Mátel (PriF Univerzita Komenského, Bratislava), Terézia Salajová, Anna Preťová a Martin Hajduch (všetci traja z ÚGBR SAV).
"Výsledky sú veľmi povzbudivé", hovorí Martin Hajduch, ktorý je aj spoluautorom štúdie zverejnenej v Journal of Proteome Research. "Pomocou komplexnej analýzy na hmotnostnom spektrometre sme analyzovali celý obsah sójových semien zozbieraných z blízkosti jadrovej elektrárne v Černobyle a snažili sa pochopiť ako môžu rastliny prežiť a rásť v takom nepriateľskom prostredí. Pomocou najmodernejších proteomických metód sme zistili, že v semenách rastlín pestovaných v Černobyľskej oblasti sa rozdielne akumulujú proteíny. Na základe ich identifikácie sme potom navrhli pracovný model pre adaptáciu rastlín na podmienky kontaminované rádioaktívnym odpadom. Podľa tohto modelu je rozdielna akumulácia zásobných bielkovín, spolu s proteínmi zúčastňujúcimi sa na ochrane rastliny voči ťažkým kovom a radiačnému poškodeniu, súčasťou mechanizmu adaptácie rastlín na černobyľské podmienky. V súčasnosti model overujeme analýzou ďalších generácii rastlín pestovaných v kontaminovanej Černobyľskej oblasti."
Výsledkom výskumnej skupiny Martina Hajducha z ÚGBR venovala pozornosť nielen americká odborná tlač, ale aj média. Od USA až po Rusko. "Štúdiom vplyvu žiarenia na rastliny sa vedci vo svete zaoberajú už desaťročia, ale je to po prvý raz, čo niekto presne zosnímal, čo sa vlastne v rastlinách deje," uverejnil 11. mája 2009 v článku Soybeans Grow Where Nuclear Waste Glows – Wired Science magazín Wired Science. O výskume taktiež informovala web stránka časopisu Science v článku How Plants Survived Chernobyl a taktiež časopis New Scientist v článku Chernobyl fallout could drive evolution of ´space-plants .
"Záujem médií v USA o výsledky nášho výskumu nás prekvapil," hovorí Martin Hajduch, "Americká chemická spoločnosť zaradila správu o našich výsledkoch medzi svoje "news" a o práci urobila so mnou rozhovor, ktorý pod názvom Proteomics of Chernobyl-grown seeds gives hints about adaptation to radiation zverejnil 5. mája 2009 na webstránke JPR." Prostredníctvom tohto zdroja sa správa o výskume vedcov z Ústavu genetiky a biotechnológií rastlín SAV v Nitre rozletela nielen po celých USA, ale následne aj po svete. O výskum, ktorý otvára možnosti k oživeniu kultúrnymi rastlinami aj radiáciou zničených oblastí i o Martina Hajducha sa zaujímali aj významné svetové médiá.
"Výskum mal najmä preto taký ohlas, že sme boli prví, kto urobil analýzu adaptácie rastlín v podmienkach Černobyľu kontaminovaných radiáciou. Média zaujalo najmä to, že taká dôležitá plodina akou je bezpochyby sója, je schopná zdravo rásť aj v takých extrémnych podmienkach, akou je zamorená oblasť po Černobyľskej katastrofe. Nás v Nitre popularita, ktorá sa nášmu výskumu dostáva na globálnej úrovni, samozrejme teší. Dúfame, že nám to pomôže získať ďalšie prostriedky na náš výskum. Chcem však zdôrazniť, že tento výskum je tímová práca a nebol by možný bez môjho spolupracovníka na Ukrajine Dr. Namika Rashydova a jeho tímu z Ústavu bunkovej biológie a genetického inžinierstva Ukrajinskej akadémie vied, ktorý sa stará o naše rastliny v Černobyľskej oblasti. A taktiež bez môjho kolegu Ing. Ludovíta Škultétyho, CSc. z Virologického ústavu SAV, vynikajúceho odborníka na proteomickú analýzu pomocou hmotnostného spektrometra lokalizovaného na Virologickom ústave SAV a podporovaného zo štátneho projektu "Biotechnologické centrum SR". Mimochodom, spomínaný prístroj je jeden z najlepších v celosvetovom meradle. Výskum by nebol možný ani bez ďalších spoluautorov uvedených v zverejnenej štúdii, ktorí významnou mierou tiež prispeli k jeho realizácii," dodáva Martin Hajduch zdôrazňujúc, že spomínaný výskum sa realizuje v rámci projektu MIRG-CT-2007-2001657, ktorý získal zo 7. Rámcového programu EÚ.
Časť článkov v svetových médiách o výsledkoch výskumu tímu Martina Hajducha z ÚGBR SAV v Nitre:
- Proteomics of Chernobyl-grown seeds gives hints about adaptation to radiation - Journal of Proteome Research
- Soybeans Grow Where Nuclear Waste Glows – Wired Science - Wired Science
- Soybean Could Be the Toughest Plant in the World - Softpedia news
- Solving the mystery of how plants survive near Chernobyl - Physorg.com
- Soybean: This Stuff Will Grow Anywhere - Hi-Sci-Fi How Plants Survived Chernobyl - Science
- Chernobyl fallout could drive evolution of ´space-plants - New Scientist
Mgr. Martin Hajdúch, PhD (38 r.). Je ženatý, má tri deti vo veku deväť, šesť a tri roky. V r. 1994 absolvoval odbor "jadrová chémia" na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Roky 1996-1997 strávil na štipendiu na Tsukuba University v japonskej Tsukube. V r. 2000 skončil doktorandské štúdium v Ústave genetiky a biotechnológií rastlín SAV v Nitre a získal PhD. V r. 2000-2002 bol opäť v Tsukube v Japonsku. Tentoraz ako štipendista EÚ v National Institute of Agrobiological Resources. V rokoch 2002-2004 ako štipendista Marie-Curie štipendia EÚ bol v École Normale Superieure v Lyone vo Francúzku a roky 2004-2007 strávil ako postdok na University of Missouri-Columbia v USA. Od roku 2007 pracuje ako samostatný vedecký pracovník v Ústave genetiky a biotechnológií rastlín SAV v Nitre.
Výskumná skupina Mgr. Martina Hajducha, PhD z Ústavu genetiky a biotechnológií rastlín SAV v Nitre (ÚGBR) publikovala v apríli 2009 v časopise Americkej chemickej spoločnosti Journal of Proteome Research (JPR) článok Proteomic Analysis of Mature Soybean Seeds from the Chernobyl Area Suggests Plant Adaptation to the Contaminated Environment, ktorý poodhaľuje molekulárnu podstatu adaptácie rastlín na podmienky kontaminované jadrovým odpadom v Černobyľskej oblasti. Ako spoluautori článku sú uvedení: Maksym Dančenko (Ukrajina), Ľudovít Škultéty (Virologický ústav SAV), Namik M. Rashydov (Ukrajina), Valentyna V. Berežna (Ukrajina), Ľubomír Mátel (PriF Univerzita Komenského, Bratislava), Terézia Salajová, Anna Preťová a Martin Hajduch (všetci traja z ÚGBR SAV).
"Výsledky sú veľmi povzbudivé", hovorí Martin Hajduch, ktorý je aj spoluautorom štúdie zverejnenej v Journal of Proteome Research. "Pomocou komplexnej analýzy na hmotnostnom spektrometre sme analyzovali celý obsah sójových semien zozbieraných z blízkosti jadrovej elektrárne v Černobyle a snažili sa pochopiť ako môžu rastliny prežiť a rásť v takom nepriateľskom prostredí. Pomocou najmodernejších proteomických metód sme zistili, že v semenách rastlín pestovaných v Černobyľskej oblasti sa rozdielne akumulujú proteíny. Na základe ich identifikácie sme potom navrhli pracovný model pre adaptáciu rastlín na podmienky kontaminované rádioaktívnym odpadom. Podľa tohto modelu je rozdielna akumulácia zásobných bielkovín, spolu s proteínmi zúčastňujúcimi sa na ochrane rastliny voči ťažkým kovom a radiačnému poškodeniu, súčasťou mechanizmu adaptácie rastlín na černobyľské podmienky. V súčasnosti model overujeme analýzou ďalších generácii rastlín pestovaných v kontaminovanej Černobyľskej oblasti."
Výsledkom výskumnej skupiny Martina Hajducha z ÚGBR venovala pozornosť nielen americká odborná tlač, ale aj média. Od USA až po Rusko. "Štúdiom vplyvu žiarenia na rastliny sa vedci vo svete zaoberajú už desaťročia, ale je to po prvý raz, čo niekto presne zosnímal, čo sa vlastne v rastlinách deje," uverejnil 11. mája 2009 v článku Soybeans Grow Where Nuclear Waste Glows – Wired Science magazín Wired Science. O výskume taktiež informovala web stránka časopisu Science v článku How Plants Survived Chernobyl a taktiež časopis New Scientist v článku Chernobyl fallout could drive evolution of ´space-plants .
"Záujem médií v USA o výsledky nášho výskumu nás prekvapil," hovorí Martin Hajduch, "Americká chemická spoločnosť zaradila správu o našich výsledkoch medzi svoje "news" a o práci urobila so mnou rozhovor, ktorý pod názvom Proteomics of Chernobyl-grown seeds gives hints about adaptation to radiation zverejnil 5. mája 2009 na webstránke JPR." Prostredníctvom tohto zdroja sa správa o výskume vedcov z Ústavu genetiky a biotechnológií rastlín SAV v Nitre rozletela nielen po celých USA, ale následne aj po svete. O výskum, ktorý otvára možnosti k oživeniu kultúrnymi rastlinami aj radiáciou zničených oblastí i o Martina Hajducha sa zaujímali aj významné svetové médiá.
"Výskum mal najmä preto taký ohlas, že sme boli prví, kto urobil analýzu adaptácie rastlín v podmienkach Černobyľu kontaminovaných radiáciou. Média zaujalo najmä to, že taká dôležitá plodina akou je bezpochyby sója, je schopná zdravo rásť aj v takých extrémnych podmienkach, akou je zamorená oblasť po Černobyľskej katastrofe. Nás v Nitre popularita, ktorá sa nášmu výskumu dostáva na globálnej úrovni, samozrejme teší. Dúfame, že nám to pomôže získať ďalšie prostriedky na náš výskum. Chcem však zdôrazniť, že tento výskum je tímová práca a nebol by možný bez môjho spolupracovníka na Ukrajine Dr. Namika Rashydova a jeho tímu z Ústavu bunkovej biológie a genetického inžinierstva Ukrajinskej akadémie vied, ktorý sa stará o naše rastliny v Černobyľskej oblasti. A taktiež bez môjho kolegu Ing. Ludovíta Škultétyho, CSc. z Virologického ústavu SAV, vynikajúceho odborníka na proteomickú analýzu pomocou hmotnostného spektrometra lokalizovaného na Virologickom ústave SAV a podporovaného zo štátneho projektu "Biotechnologické centrum SR". Mimochodom, spomínaný prístroj je jeden z najlepších v celosvetovom meradle. Výskum by nebol možný ani bez ďalších spoluautorov uvedených v zverejnenej štúdii, ktorí významnou mierou tiež prispeli k jeho realizácii," dodáva Martin Hajduch zdôrazňujúc, že spomínaný výskum sa realizuje v rámci projektu MIRG-CT-2007-2001657, ktorý získal zo 7. Rámcového programu EÚ.
Časť článkov v svetových médiách o výsledkoch výskumu tímu Martina Hajducha z ÚGBR SAV v Nitre:
- Proteomics of Chernobyl-grown seeds gives hints about adaptation to radiation - Journal of Proteome Research
- Soybeans Grow Where Nuclear Waste Glows – Wired Science - Wired Science
- Soybean Could Be the Toughest Plant in the World - Softpedia news
- Solving the mystery of how plants survive near Chernobyl - Physorg.com
- Soybean: This Stuff Will Grow Anywhere - Hi-Sci-Fi How Plants Survived Chernobyl - Science
- Chernobyl fallout could drive evolution of ´space-plants - New Scientist
Mgr. Martin Hajdúch, PhD (38 r.). Je ženatý, má tri deti vo veku deväť, šesť a tri roky. V r. 1994 absolvoval odbor "jadrová chémia" na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Roky 1996-1997 strávil na štipendiu na Tsukuba University v japonskej Tsukube. V r. 2000 skončil doktorandské štúdium v Ústave genetiky a biotechnológií rastlín SAV v Nitre a získal PhD. V r. 2000-2002 bol opäť v Tsukube v Japonsku. Tentoraz ako štipendista EÚ v National Institute of Agrobiological Resources. V rokoch 2002-2004 ako štipendista Marie-Curie štipendia EÚ bol v École Normale Superieure v Lyone vo Francúzku a roky 2004-2007 strávil ako postdok na University of Missouri-Columbia v USA. Od roku 2007 pracuje ako samostatný vedecký pracovník v Ústave genetiky a biotechnológií rastlín SAV v Nitre.