K sedemdesiatpäťke prof. Jána Drdoša
9. 2. 2009 | videné 2223-krát
Seminárom "Trendy výskumu krajiny: teória, prístupy, metódy a aplikácie" si v stredu 4. februára geografi a enviromentalisti uctili 75. narodeniny vedca a svojho kolegu prof. Jána Drdoša.
Seminár pri príležitosti životného jubilea – 75. výročia narodenia prof. RNDr. Jána Drdoša, DrSc. zorganizoval Geografický ústav SAV v spolupráci s Ústavom krajinnej ekológie SAV, Katedrou krajinnej ekológie PriF UK v Bratislave, Katedrou geografie a regionálneho rozvoja FHPV PU v Prešove a Slovenskou geografickou spoločnosťou pri SAV. Miestom jeho konania bola knižnica Geografického ústavu SAV na Štefánikovej ul. v Bratislave a okrem zástupcov menovaných organizácií sa na ňom zúčastnili aj dvaja vzácni hostia z Rakúska – významný európsky vedec z oblasti geografie a krajinne ekológie prof. Dr.h.c. RNDr. Florin Žigrai, DrSc., bývalý pracovník Ústavu biológie krajiny SAV a prof. h.c. Peter Jordan z Ústavu urbánneho a priestorového výskumu Rakúskej akadémie vied. Jubilanta s manželkou i všetkých prítomných privítal riaditeľ Geografického ústavu SAV doc. RNDr. Vladimír Ira, CSc.
"Jubilant patrí medzi popredné osobnosti slovenskej geografie, krajinnej ekológie a enviromentalistiky, ktorý viac ako tri desaťročia pôsobil v Slovenskej akadémii vied. Svoju vedeckú dráhu v SAV začal v r. 1963 v Biologickom ústave SAV, z ktorého vznikol Ústav biológie krajiny a napokon Ústav biológie a ekológie SAV. Na týchto pracoviskách SAV pôsobil 10 rokov. Ďalších 20 rokov pracoval v Geografickom ústave SAV a svoju profesionálnu dráhu zavŕšil na univerzitných pracoviskách – na Univerzite Komenského a Prešovskej univerzite", pripomenul na úvod slávnostnej časti seminára venovanej prof. Drdošovi doc. Vladimír Ira a stručne spomenul niekoľko dimenzií osobnosti prof. Drdoša - otvorenosť voči novým myšlienkam, a to i myšlienkam zvonku, zo zahraničia, jeho široké záujmy ako vedca, vďaka čomu prof. Drdoš patrí doma i v zahraničí medzi popredných znalcov širokospektrálnej problematiky krajiny a životného prostredia. Vyzdvihol tiež jeho vytrvalosť, svedomitosť a zmysel pre organizáciu, čo preukázal ako zástupca riaditeľa ústavu, ako vedúci oddelenia geosystémov a životného prostredia, predseda Slovenskej geografickej spoločnosti, vedúci viacerých projektov a organizátor viacerých konferencií, ale aj ako spoluorganizátor významnej vedecko –horolezeckej expedície Himaláje 84 – Sagarmatha, kde bol prof. Drdoš vedúcim vedeckého programu. Ďalším cenným rozmerom osobnosti prof. Drdoša podľa Vladimíra Iru je ochota podeliť sa so svojimi skúsenosťami s mladšou generáciou, či už ako školiteľ, vysokoškolský pedagóg, alebo ako popularizátor vedy. V tejto súvislosti spomenul editorstvo knihy Matej Bel – slovenský geograf, spoluautorstvo knihy Národný park Sagarmatha šerpovia a ich krajina pod Mount Everestom a tiež spoluprácu na filmoch ako napr. Štruktúry krajiny, Sídla a krajina, Krasová krajina. A napokon, zdôraznil doc. Vladimír Ira, sú to expertné znalosti, ktoré prof. Drdoš stále ešte uplatňuje v praxi.
Slová doc. Iru doplnil biografiou, vedeckou činnosťou a najvýznamenejšími výsledkami jubilanta prof. RNDr. Ján Oťahel, CSc. z Geografického ústavu SAV (v prílohe - kliknúť na toto miesto, alebo na prílohu pod fotografiami) a vedecko-výskumné prínosy predstavil hosť z Rakúska a bývalý kolega prof. Florin Žigrai. Jubilanta v mene Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave i menom členov Slovenskej asociácie pre krajinnú ekológiu pozdravila a za podporu pri budovaní Environmentálnej sekcie a osobitne Katedry krajinnej ekológie na PriF UK sa poďakovala prof. Mária Kozová z Katedry krajinnej ekológie PriF UK v Bratislave. Vyzdvihla pritom nielen vklad prof. Drdoša k rozvoju krajinnej ekológie na Slovensku, ale aj jeho vedecko-výskumný a pedagogický prínos v tejto oblasti. Profesor Ján Drdoš stál totiž od začiatku pri zrode Katedry krajinnej ekológie a významne ovplyvnil jej vedeckú i pedagogickú profiláciu v duchu moderného vedeckého a edukačného smerovania svetovej krajinnej ekológie.
S laudáciou Prešovskej univerzity pozdravila prof. Drdoša profesorka Eva Michaeli z Katedry geografie a regionálneho rozvoja Fakulty humanitných a prírodných vied, kde je v súčasnosti jubilant emeritným profesorom. Ako uviedla, príchodom prof. Drdoša na katedru sa vytvorili predpoklady na rozšírenie ponuky štúdia o neučiteľské štúdium geografie, získanie práv doktorandského štúdia (r. 1999) a konania habilitácií a vymenúvacích konaní za profesorov (r. 2000) v odbore fyzická geografia a geoekológia. V tomto kontexte tiež zdôraznila, že prínos prof. Jána Drdoša je spätý nielen s rozvojom geografie na Prešovskej univerzite, ale aj s rozvojom geografie na Slovensku a v Čechách. Aj preto, uviedla, dekan Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity prof. Ivan Bernasovský ocenil pôsobenie jubilanta na katedre a fakulte striebornou medailou.
Po laudáciách odzneli pozdravné ďakovné listy a gratulácie od viacerých vedúcich pracovníkov univerzitných a akademických pracovísk Slovenska i Rakúska, medzi nimi osobne aj od rektora Prešovskej univerzity prof. René Matloviča a prof. h.c. Petra Jordana z Ústavu urbánneho a priestorového výskumu Rakúskej akadémie vied.
Pracovná časť seminára bola venovaná celoživotnej ústrednej téme vedecko-pedagogickej činnosti prof. Drdoša – krajine. Referáty, ktoré na seminár odzneli pokryli celé spektrum problematiky výskumu krajiny. Medzi prvé patrili témy, ktoré sa venovali postaveniu regionálnej geografie, regionálneho výskumu a výskumu krajiny v systéme regionálnych, osobitne geografických a ekologických vied (prof. René Matlovič, prof. Florin Žigrai).
Viaceré referáty sa venovali moderným trendom a výskumným programom krajinnej ekológie, uplatneniu výsledkov výskumu pri riadení globálnych environmentálnych zmien, problémom regionálneho rozvoja a prepojeniu odvetvových výskumov s témami aplikovaného krajinno-ekologického výskumu (prof. Mária Kozová, prof. Rudolf Midriak, doc. Ľubica Zaušková). Významné miesto na seminári mali referáty zaoberajúce sa krajinou ako miestom života človeka, percepciou miesta a krajiny, hľadaním jej identity, hodnotením jej atraktivity a kvality života (prof. Peter Jordan, doc. Vladimír Ira, prof. Ján Oťaheľ).
Problematike krajiny ako životného prostredia, posudzovaniu vplyvov socio-ekonomických aktivít na životné prostredie, hodnoteniu únosnosti a stability krajiny sa venovali príspevky environmentálne orientovaných geografov a ekológov (prof. Mikuláš Huba, doc. Katarína Pavličková, doc. Tatiana Hrnčiarová, RNDr. Peter Tremboš). Osobitne zaujali referáty s dôrazom na exaktizáciu výskumu krajiny, využívanie korektných priestorových dát (letecké a satelitné snímky, historické mapy) a spracovateľské nástroje GIS (prof. Jozef Minár, RNDr. Milan Lehotský, RNDr. Anna Grešková, doc. Branislav Olah, Mgr. Igor Gallay, RNDr. Peter Chrastina).
Text: Adela Štrpková, Ján Oťahel
Foto: Vladimír Šmihula
Seminár pri príležitosti životného jubilea – 75. výročia narodenia prof. RNDr. Jána Drdoša, DrSc. zorganizoval Geografický ústav SAV v spolupráci s Ústavom krajinnej ekológie SAV, Katedrou krajinnej ekológie PriF UK v Bratislave, Katedrou geografie a regionálneho rozvoja FHPV PU v Prešove a Slovenskou geografickou spoločnosťou pri SAV. Miestom jeho konania bola knižnica Geografického ústavu SAV na Štefánikovej ul. v Bratislave a okrem zástupcov menovaných organizácií sa na ňom zúčastnili aj dvaja vzácni hostia z Rakúska – významný európsky vedec z oblasti geografie a krajinne ekológie prof. Dr.h.c. RNDr. Florin Žigrai, DrSc., bývalý pracovník Ústavu biológie krajiny SAV a prof. h.c. Peter Jordan z Ústavu urbánneho a priestorového výskumu Rakúskej akadémie vied. Jubilanta s manželkou i všetkých prítomných privítal riaditeľ Geografického ústavu SAV doc. RNDr. Vladimír Ira, CSc.
"Jubilant patrí medzi popredné osobnosti slovenskej geografie, krajinnej ekológie a enviromentalistiky, ktorý viac ako tri desaťročia pôsobil v Slovenskej akadémii vied. Svoju vedeckú dráhu v SAV začal v r. 1963 v Biologickom ústave SAV, z ktorého vznikol Ústav biológie krajiny a napokon Ústav biológie a ekológie SAV. Na týchto pracoviskách SAV pôsobil 10 rokov. Ďalších 20 rokov pracoval v Geografickom ústave SAV a svoju profesionálnu dráhu zavŕšil na univerzitných pracoviskách – na Univerzite Komenského a Prešovskej univerzite", pripomenul na úvod slávnostnej časti seminára venovanej prof. Drdošovi doc. Vladimír Ira a stručne spomenul niekoľko dimenzií osobnosti prof. Drdoša - otvorenosť voči novým myšlienkam, a to i myšlienkam zvonku, zo zahraničia, jeho široké záujmy ako vedca, vďaka čomu prof. Drdoš patrí doma i v zahraničí medzi popredných znalcov širokospektrálnej problematiky krajiny a životného prostredia. Vyzdvihol tiež jeho vytrvalosť, svedomitosť a zmysel pre organizáciu, čo preukázal ako zástupca riaditeľa ústavu, ako vedúci oddelenia geosystémov a životného prostredia, predseda Slovenskej geografickej spoločnosti, vedúci viacerých projektov a organizátor viacerých konferencií, ale aj ako spoluorganizátor významnej vedecko –horolezeckej expedície Himaláje 84 – Sagarmatha, kde bol prof. Drdoš vedúcim vedeckého programu. Ďalším cenným rozmerom osobnosti prof. Drdoša podľa Vladimíra Iru je ochota podeliť sa so svojimi skúsenosťami s mladšou generáciou, či už ako školiteľ, vysokoškolský pedagóg, alebo ako popularizátor vedy. V tejto súvislosti spomenul editorstvo knihy Matej Bel – slovenský geograf, spoluautorstvo knihy Národný park Sagarmatha šerpovia a ich krajina pod Mount Everestom a tiež spoluprácu na filmoch ako napr. Štruktúry krajiny, Sídla a krajina, Krasová krajina. A napokon, zdôraznil doc. Vladimír Ira, sú to expertné znalosti, ktoré prof. Drdoš stále ešte uplatňuje v praxi.
Slová doc. Iru doplnil biografiou, vedeckou činnosťou a najvýznamenejšími výsledkami jubilanta prof. RNDr. Ján Oťahel, CSc. z Geografického ústavu SAV (v prílohe - kliknúť na toto miesto, alebo na prílohu pod fotografiami) a vedecko-výskumné prínosy predstavil hosť z Rakúska a bývalý kolega prof. Florin Žigrai. Jubilanta v mene Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave i menom členov Slovenskej asociácie pre krajinnú ekológiu pozdravila a za podporu pri budovaní Environmentálnej sekcie a osobitne Katedry krajinnej ekológie na PriF UK sa poďakovala prof. Mária Kozová z Katedry krajinnej ekológie PriF UK v Bratislave. Vyzdvihla pritom nielen vklad prof. Drdoša k rozvoju krajinnej ekológie na Slovensku, ale aj jeho vedecko-výskumný a pedagogický prínos v tejto oblasti. Profesor Ján Drdoš stál totiž od začiatku pri zrode Katedry krajinnej ekológie a významne ovplyvnil jej vedeckú i pedagogickú profiláciu v duchu moderného vedeckého a edukačného smerovania svetovej krajinnej ekológie.
S laudáciou Prešovskej univerzity pozdravila prof. Drdoša profesorka Eva Michaeli z Katedry geografie a regionálneho rozvoja Fakulty humanitných a prírodných vied, kde je v súčasnosti jubilant emeritným profesorom. Ako uviedla, príchodom prof. Drdoša na katedru sa vytvorili predpoklady na rozšírenie ponuky štúdia o neučiteľské štúdium geografie, získanie práv doktorandského štúdia (r. 1999) a konania habilitácií a vymenúvacích konaní za profesorov (r. 2000) v odbore fyzická geografia a geoekológia. V tomto kontexte tiež zdôraznila, že prínos prof. Jána Drdoša je spätý nielen s rozvojom geografie na Prešovskej univerzite, ale aj s rozvojom geografie na Slovensku a v Čechách. Aj preto, uviedla, dekan Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity prof. Ivan Bernasovský ocenil pôsobenie jubilanta na katedre a fakulte striebornou medailou.
Po laudáciách odzneli pozdravné ďakovné listy a gratulácie od viacerých vedúcich pracovníkov univerzitných a akademických pracovísk Slovenska i Rakúska, medzi nimi osobne aj od rektora Prešovskej univerzity prof. René Matloviča a prof. h.c. Petra Jordana z Ústavu urbánneho a priestorového výskumu Rakúskej akadémie vied.
Pracovná časť seminára bola venovaná celoživotnej ústrednej téme vedecko-pedagogickej činnosti prof. Drdoša – krajine. Referáty, ktoré na seminár odzneli pokryli celé spektrum problematiky výskumu krajiny. Medzi prvé patrili témy, ktoré sa venovali postaveniu regionálnej geografie, regionálneho výskumu a výskumu krajiny v systéme regionálnych, osobitne geografických a ekologických vied (prof. René Matlovič, prof. Florin Žigrai).
Viaceré referáty sa venovali moderným trendom a výskumným programom krajinnej ekológie, uplatneniu výsledkov výskumu pri riadení globálnych environmentálnych zmien, problémom regionálneho rozvoja a prepojeniu odvetvových výskumov s témami aplikovaného krajinno-ekologického výskumu (prof. Mária Kozová, prof. Rudolf Midriak, doc. Ľubica Zaušková). Významné miesto na seminári mali referáty zaoberajúce sa krajinou ako miestom života človeka, percepciou miesta a krajiny, hľadaním jej identity, hodnotením jej atraktivity a kvality života (prof. Peter Jordan, doc. Vladimír Ira, prof. Ján Oťaheľ).
Problematike krajiny ako životného prostredia, posudzovaniu vplyvov socio-ekonomických aktivít na životné prostredie, hodnoteniu únosnosti a stability krajiny sa venovali príspevky environmentálne orientovaných geografov a ekológov (prof. Mikuláš Huba, doc. Katarína Pavličková, doc. Tatiana Hrnčiarová, RNDr. Peter Tremboš). Osobitne zaujali referáty s dôrazom na exaktizáciu výskumu krajiny, využívanie korektných priestorových dát (letecké a satelitné snímky, historické mapy) a spracovateľské nástroje GIS (prof. Jozef Minár, RNDr. Milan Lehotský, RNDr. Anna Grešková, doc. Branislav Olah, Mgr. Igor Gallay, RNDr. Peter Chrastina).
Text: Adela Štrpková, Ján Oťahel
Foto: Vladimír Šmihula