Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Nespracovaná biela koróna 3. novembra 2013. Canon EOS 70 D, objektív Tamron 18-270 mm, exp. 1/125, ASA 200. Pozorovacie stanovište: Mikongo 1

Gabonská koróna

7. 4. 2014 | videné 1082-krát

Keď S. Chapman v polovici 20-tého storočia vyslovil názor, že Zem sa nachádza v slnečnej koróne, navyššej vrstve slnečnej atmosféry, vedecký svet sa mu takmer vysmial. Po niekoľkých rokoch sa ukázalo, že je to naozaj tak.

 

Slnečná koróna, veľmi riedka, ale veľmi horúca, je zdrojom nabitých častíc (elektróny, protóny a ióny niektorých prvkov), ktoré z koróny unikajú od Slnka preč a tvoria tzv. heliosféru, teda obrovskú oblasť okolo Slnka, v ktorej dominuje magnetické pole Slnka. Slnečný vietor, ktorý obteká okolo Zeme rýchlosťou v priemere okolo 500 km s-1 ťahá so sebou aj siločiary magnetického poľa Slnka, ktoré nás chrania pred  nebezpečným kozmickým žiarením.

 

Súčasťou výskumu Slnka a prejavov jeho aktivity je aj pozorovanie bielej koróny (rozptýlené žiarenie fotosféry na voľných elektrónoch) počas úplných zatmení Slnka Mesiacom. Ostatné prstencovo-úplné zatmenie Slnka nastalo 3. novembra 2013 a bolo pozorovateľné aj z Gabonu  v trvaní okolo 59 sekund.  Zatmenie to síce bolo krátke, ale biela koróna pro spracovaní prof. M. Druckműllerom z VUT Brno (Česká republika) nádherná. Štruktúru bielej koróny vytvárajú siločiary magnetických polí Slnka a keďže sa nachádzame v maxime cyklu slnečnej aktivityč. 24, ich zložitosť je nevyspytateľná a tým aj krása koróny. Zjasnené objekty vľavo a vpravo sú zbytky ejekcií koronálnej hmoty – obrovských výbuchov na povrchu Slnka, ktorých častice, ak zasiahnu našu Zem, spôsobujú polárne žiare, magnetické búrky a iné poruchy v zemskej atmosfére, napríklad aj výpadky rozvodov energetických sieti. Rozdelenie a rýchlosť častíc v slnečnom vetre závisí od štruktúr v dolnej koróne - do výšok okolo 700 tisíc km nad slnečným povrchom.  Táto oblasť bielej koróny sa nedá pozorovať z prístrojov na družiciach či kozmických sondách. Výskum slnečnej koróny na Astronomickom ústave má dlhodobú tradíciu a robí sa nielen počas úplných zatmení Slnka Mesiacom, ale aj na koronálnej stanici na Lomnickom štíte (tam sa pozoruje tzv. emisná koróna).

 

Snímky bielej koróny som získal pri svojej 20-tej expedícii zo zatmeniami Slnka, ktorá bola súčasťou americko-slovenskej expedície, vedenej prof. J.M. Pasachoffom (Williams College) na pozorovacom stanovišti Mikongo 1 a 2 v národnom parku La Lope (centrálna oblasť Gabonu). Moja účasť v tejto expedícii bola financovaná National Geographic Society (USA) a čiastočne projektom VEGA 2/0003/13, ktorým touto cestou ďakujem za podporu.

 

RNDr. VojtechRušin, DrSc., Astronomický ústav SAV