Aktuality

Slovenské firmy investujú každoročne vlastné prostriedky do výskumu a vývoja, aby zvýšili svoju konkurencieschopnosť v Európe, ale aj vo svete. V dobe rýchlo sa meniacich moderných technológií a inovácií im však vlastné investície nestačia. Predstavitelia priemyslu iniciovali stretnutia s predstaviteľmi Slovenskej akadémie vied, aby sa dohodli na možnostiach využitia výskumného potenciálu akadémie v priemyselnom prostredí. Nastavený legislatívny rámec dnes firmám nedovoľuje naplno využiť výskum SAV.

„Slovenská akadémia vied pracuje v legislatívnom prostredí, kedy sme štátna rozpočtová organizácia. Je to zo svojej podstaty inštitúcia, ktorá nie je určená na podnikanie, nerobí zmluvy o dodaní služieb pre priemysel, resp. hospodársku sféru. Rozpočtová organizácia má žiť zo štátneho rozpočtu, a to by mala byť jej podstata existencie. V súčasnosti je na rokovaní vlády (rokovanie je prerušené) návrh zákona, ktorý má šancu urobiť zo SAV ako štátnej inštitúcie inštitúciu verejno-výskumnú a otvorí ju tak viac pre potreby krajiny. Aj v Rakúsku, v Česku, v Maďarsku či v Poľsku inštitúcie podobného typu takto pracujú,“ povedal predseda Slovenskej akadémie vied Pavol Šajgalík.

Slovensku sa v uplynulom programovacom období podarilo čerpať viac ako 1,2 miliardy eur v rámci Operačného programu výskum a vývoj. Vznikli tak výskumné pracoviská, ktoré sú vybavené špičkovými technológiami. Mnohé sú situované priamo vo firmách, kde sa zaoberajú aplikovaným výskumom pre potreby danej spoločnosti. Na druhej strane je legislatívne zakotvené v Operačnom programe výskum a vývoj, že na infraštruktúre získanej zo štrukturálnych fondov nie je možné generovať zisk a dokonca aj hradenie prevádzkových nákladov treťou stranou je otázne.

„Treba jasne povedať, že práve naši úradníci robia veci, pri pohľade na predchádzajúce programovacie obdobie, ktoré nám bránia využívať tieto prístroje a z nich vznikajúce výsledky v praxi. Paradoxne sme nainvestovali peniaze zo štrukturálnych fondov, vytvorili sme spoločné pracoviská akadémia-priemysel a Slovenská akadémia vied podľa súčasne platnej normy nemôže tieto výsledky zmysluplne komercionalizovať. Druhou brzdou je právna forma SAV. Jednoznačne treba pripraviť zákon o verejno-výskumných inštitúciách, pretože súčasný právny stav bráni tomu, aby výsledky takéhoto výskumu slúžili konkrétnym odberateľom v oblasti priemyslu,“ uviedol prezident Matadoru Štefan Rosina.

Zákon o verejných výskumných inštitúciách uviazol na rokovaní vlády ako prerušený bod. O jeho schválení by sa malo rozhodovať začiatkom budúceho roka. Predseda Slovenskej akadémie vied by chcel v ďalších dialógoch s predstaviteľmi priemyslu bližšie identifikovať štátnu vednú politiku. V nej treba zakomponovať stratégiu inteligentnej špecializácie RIS3, ktorá špecifikuje oblasti výskumu s potenciálom pre inovácie. Cieľom by mali byť produkty s vysokou pridanou hodnotou a s vplyvom na zamestnanosť v krajine. Predseda akadémie vied sa spolu s prezidentom Matadoru zhodli na tom, že Slovensko potrebuje legislatívne prostredie, v ktorom bude SAV a priemysel úzko spolupracovať na ekonomickej báze v oblastiach výskumu, ktoré generujú potreby výrobcov.

Monika Hucáková