Aktuality

Malária patrí medzi najvážnejšie ochorenia a ročne spôsobuje viac ako pol milióna úmrtí. Najviac ohrozené skupiny sú deti do päť rokov, ktoré ešte nemajú plne vyvinutú imunitu a tehotné ženy, ktoré majú imunitu oslabenú. Napriek tomu, že malária sa považuje za tropickú chorobu, lebo sa vyskytuje prevažne v oblastiach subsaharskej Afriky a juhovýchodnej Ázie, nie je to pravda. Historicky bola rozšírená aj v Európe a Severnej Amerike, dokonca sa vyskytovala aj na východnom Slovensku, no podarilo sa nám ju z týchto oblastí vytlačiť. Vedci však stále nepoznajú účinnú a stopercentnú ochranu pred týmto ochorením. Dnes si pripomíname Svetový deň malárie.

„Ľudskú maláriu spôsobujú prevažne dva druhy parazita – Plasmodium vivax a Plasmodium falciparum. Sú to jednobunkové parazity, ktoré sú prenášané komármi rodu Anopheles a u ľudí napádajú hlavne pečeň a červené krvinky,“ vysvetľuje pôvod ochorenia Dr. Alžbeta Šujanová z Ústavu zoológie SAV, v. v. i.  „Tieto parazity však na človeka ´preskočili´ z opíc. Fylogenetické štúdie potvrdili, že Plasmodium falciparum bol pôvodne parazit goríl a približne pred desaťtisíc rokmi prešiel z goríl na človeka. Nevieme, ako dlho tento parazit infikoval gorily, no u goríl nesledujeme žiadne malarické záchvaty, takže ich koexistencia musela byť natoľko dlhá, že gorily sa tomuto parazitovi adaptovali.“

Najúčinnejšia prevencia sú antimalarické lieky

Aj keď ide o jednu z najvážnejších ľudských ochorení, do dnešného dňa nepoznáme stopercentný spôsob ochrany pred týmto parazitom. „Stovky vedeckých tímov po celom svete pracujú na vývoji vakcíny, a aj keď sme už blízko, zatiaľ ju nemáme,“ konštatuje vedkyňa. Najúčinnejšia prevencia sú antimalarické lieky, sieťky proti hmyzu a repelenty. Prečo je vlastne také náročné vytvoriť vakcínu proti malárií? „Plasmodium totiž nie je baktéria ani vírus, z biologického hľadiska ide o živočíšnu bunku. Baktérie a vírusy, na ktoré majú dodnes vedci sporné názory, či je to živý organizmus, alebo nie je, majú oveľa menej zložitú štruktúru,“ objasňuje A. Šujanová príčinu, prečo nám chýba vakcína proti malárii, keď máme vakcíny proti chrípke, čiernemu kašľu, dokonca sme boli schopní vytvoriť veľmi rýchlo vakcínu proti covidu.

Prečo je malária taká nebezpečná

Aj keď sa označuje za infekčné ochorenie, nie je to podľa vedkyne úplne pravda. „Bežný človek si pod pojmom ´infekčné ochorenie´ predstaví chrípku alebo osýpky, teda niečo, čo môže ´chytiť´ od iného nakazeného človeka. Preto stačí chorých izolovať. Malária však takto nefunguje, maláriu sa neprenáša medzi ľuďmi,“ približuje. Životný cyklus malárie je komplikovaný a na prenos potrebuje dvoch hostiteľov – komára a človeka. Človek sa infikuje uštipnutím infikovaným komárom, tak sa do krvného obehu dostanú sporozoity, ktoré sa dostanú do pečene a tam sa vyvíjajú na ďalšie životné štádium. „Táto fáza infekcie je väčšinou asymptomatická a človek ešte nevie, že je nakazený. Problémy prichádzajú až vtedy, keď sa parazit presunie z pečene a začne infikovať červené krvinky. Po pár dňoch, keď je už parazit dostatočne zrelý, opustí červenú krvinku a práve tu nastáva problém,“ popisuje vedkyňa. „Prasknutie jednej červenej krvinky by, pravdaže, nikoho nezabilo, predstavte si však, že po celom tele praskajú milióny červených krviniek. Červené krvinky sú veľmi dôležité pri prenose kyslíka, ktorý sa viaže na hemoglobín v týchto bunkách. Takže bez červených krviniek nie je možný prenos kyslíka po tele.“ Praskanie červených krviniek vyvolávané parazitom sa nazýva „maláriový záchvat“ – sprevádzajú ho triašky, vysoké horúčky a často sa končí až smrťou.

Jedným z výrazných problémov tohto ochorenia je, že sa nedá úplne vyliečiť. Parazit totiž dokáže roky prežívať v orgánoch hostiteľa, v tzv. dormantnom štádiu a takto „vyčkáva“ na vhodnú príležitosť, napríklad zníženie imunitného systému inou chorobou. „Takto boli dokumentované prípady, keď človek zažil malarický záchvat aj 20 rokov po tom, ako sa infikoval,“ upozorňuje A. Šujanová, ktorá sa podieľa na medzinárodnom projekte WIMANET. Ten sa sústreďuje na posilnenie a vzdelávanie mladých vedcov a vedkyne v zručnostiach potrebných na výskum parazitov voľne žijúcich zvierat. 

Maláriou trpia aj zvieratá

Malária však nie je problémom iba ľudí. Môžu ňou trpieť aj vtáky, plazy, hlodavce aj niektoré obojživelníky. Ide o veľmi príbuzné parazity, ktoré tiež prenášajú komáre a infikujú krvné bunky. „Vedci dokonca používali vtáčiu maláriu ako modelový organizmus na pochopenie ľudskej malárie. Neskôr však zistili, že aj hlodavce trpia maláriou a momentálne sa na výskum ľudskej malárie používa tento modelový systém,“ dopĺňa vedkyňa.

Aj tieto druhy malárie môžu mať katastrofálne následky. Ako príklad uvádza zavlečenie komára Culex quinquefasciatus, ktorý prenáša parazita Plasmodium relictum na Havajské ostrovy v druhej polovici 18. storočia. Toto zavlečenie spôsobené ľudmi malo za následok vyhynutie viac ako polovice endemických druhov vtákov. „Postupne sa však vtáky adaptovali a momentálne sledujeme, že havajské vtáky si vytvorili obranný mechanizmus napríklad v tom, že pravidelne migrujú do horských oblastí, kde sú menej vystavené hmyzu,“ uvádza A. Šujanová.

S epidémiami vtáčej malárie mávajú často problém zoologické záhrady, ktoré chovajú exotické vtáky alebo tučniaky. „Tieto druhy vtákov totiž nie sú adaptované na hmyz a parazity, ktoré sú v danej oblasti prenášané a preto sa často infikujú. Príkladov je mnoho, napríklad zoologická záhrada v Londýne v roku 2012 zažila jednu takúto epidémiu a prišla o šesť tučniakov. Preto sa veľmi často týmto vzácnym vtákom podávajú antimalariká, nech to znie akokoľvek bizarne,“ dodáva zoologička Alžbeta Šujanová.

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: Alžbeta Šujanová, Ústav zoológie SAV, v. v. i.