Aktuality

Slovenskí gravimetrici podnikli v júli tohto roku týždňovú pracovnú cestu na Sicíliu. Cieľom podujatia bolo vykonať terénne gravimetrické merania na sopke Etna. Za slovenskú stranu sa meračiek zúčastnili Pavol Zahorec a Peter Vajda z Ústavu vied o Zemi SAV, v. v. i., a Juraj Papčo z katedry geodetických základov (KGZ) Stavebnej fakulty STU v Bratislave. Podujatie bolo zorganizované v spolupráci a súčinnosti s kolegami z národného ústavu pre geofyziku a vulkanológiu (Instituto Nazionale di Geofisica e Vulkanologia, INGV) v Katánii, Danielem Carbone, Filippom Greco, a Massimom Cantarero. Cieľom meračskej kampane bolo overiť in-situ novú metodiku vyvíjanú na oddelení gravimetrie a geodynamiky Geofyzikálneho odboru UVZ, v. v. i. Zaujímavým vedľajším produktom kampane bolo aj zmeranie aktuálnej výšky Etny, ktorá sa v dôsledku erupcií neustále mení, pomocou geodetického GNSS (GPS).

Etna je jednou z najlepšie a najpozornejšie sledovaných sopiek. Nachádza sa na nej sieť seizmometrov, vizuálnych a termokamier, monitorovanie povrchových deformácií, monitorovanie sopečných plynov, monitorovanie zmien tiaže a ďalších dát, ktoré po náležitom spracovaní a interpretácii slúžia na vedecké spoznávanie magmatických a sopečných procesov a včasné varovanie pred prípadným ohrozením. Geofyzici a vulkanológovia už rozpoznali mnohé vzory a prekurzory, ktoré slúžia na predpovedanie sopečnej aktivity na Etne pre účely nielen vedeckého poznania, ale hlavne pre civilnú ochranu, ochranu ľudských životov a zdravia, ako aj ochranu infraštruktúry. Súčasťou tohto monitorovania a výskumu je aj interpretácia časovo–priestorových zmien tiaže. A to je parketa, ktorej sa venujeme aj u nás na oddelení.

Zmeny tiaže sú pri sopečnom nepokoji či sopečnej aktivite sprevádzané často aj vertikálnymi deformáciami zemského povrchu. Tieto deformácie majú svoj gravitačný účinok, ktorý je potrebné pri interpretácii zmien tiaže odpočítať (skorigovať), aby sa interpretovali reziduálne zmeny tiaže, ktoré sú prejavom preusporiadania podpovrchových hmôt, najmä v dôsledku migrovania magmy. Takto môžeme získať náhľad do fungovania magmy pod zemským povrchom napriek tomu, že ju nemôžeme pozorovať priamo. Pre spočítanie tohto gravitačného účinku deformácie zemského povrchu sa štandardne používajú aproximácie založené na voľnovzdušnom gradientovom efekte a na Bouguerovom efekte. Za posledné tri roky sme pracovali na novej metodike presnejšieho výpočtu tohto efektu. Navrhli sme nový prístup pre jeho výpočet. Tento nový prístup overujeme v teréne. V roku 2016 sme vykonali overovacie merania na sopke Teide a v jej okolí na ostrove Tenerife. Toto leto sme realizovali merania na Etne. Do konca roku by sme radi túto prácu uzavreli a publikovali v niektorom prestížnom geovednom časopise, ktorý pokrýva aj sopečnú gravimetriu. S Etnou sme sa lúčili plní dojmov, spokojní s naplnením pracovného programu, pocitom dobre vykonanej práce, s radosťou z nadviazaného priateľstva s kolegami na INGV a s prísľubom ďalšej spolupráce do budúcnosti.

Celý príspevok si môžete prečítať TU.

Text a foto: Peter Vajda