Tajomstvá srdečného rytmu
Tri skupiny študentov prilákali prednášky, ktoré na stredu 8.11. - tretí deň Týždňa vedy a techniky – pripravili na pôde Pavilónu lekárskych vied v bratislavskom areáli SAV vedci z Ústavu molekulárnej fyziológie a genetiky Centra biovied SAV. S jednou témou – Ako bije srdce.
Počúvali ich stredoškoláci zo Spojenej školy sv. Vincenta de Paul v Bratislave, študenti z Trnavskej univerzity aj ich kolegovia z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky bratislavskej Univerzity Komenského zameraní na biomedicínsku fyziku.
Sériu prednášok otvorila doc. RNDr. Ľubica Lacinová, DrSc. témou Ako vzniká rytmus srdca, v ktorej hovorila o tom, ako biofyzik vidí vznik srdečného rytmu. Pre poslucháčov, čo sa radia k laikom vysvetlila, že srdce, ktoré funguje aj osemdesiat a viac rokov sa zhruba sedemdesiat krát za minútu stiahne a znovu uvoľní. „Na to aby mohlo takýto čas spoľahlivo fungovať, musí byť riadené nejakým signálom,“ zdôraznila táto vedkyňa. Je elektrický a vzniká v sinoatriálnom uzle. „Je v maličkej štruktúre, ktorá sa pri pohľade spredu nachádza v ľavom hornom kúte srdca,“ pripomenula. Ide o akýsi prirodzený kardiostimulátor, ktorý robí to, čo umelý, aký sa zvykne voperovať tým, ktorým práve tento uzol zlyháva. Ľubica Lacinová sa v ďalšej prednáške venovala tomu, ako sa ten signál rozvádza do celého srdca a akú úlohu v tom hrajú iónové kanály.
Jedným z takýchto kanálov je ryanodínový receptor (RyR2). Bielkovina nenahraditeľná pre prácu srdca, lebo reguluje koncentráciu vápnika v jeho svale a dáva pokyn na to, aby sa stiahol. Výskumu tohto receptora sa v druhej prednáške Kontrakcia srdcovo-svalovej bunky a ryanodínový receptor venovala Mgr. Jana Gaburjáková, PhD. Zdôraznila, že vedci sa venujú ryanodínovému receptoru aj preto, že niektoré ochorenia srdca súvisia s jeho nesprávnou činnosťou, ktorú zapríčinili mutácie.
Študenti si vypočuli aj prednášku RNDr. Marty Novotnej, CSc. Vnútrobunková organizácia ultraštrutkúry srdcovej svalovej bunky a jej úloha pri exitácii a kontrakcii.
V rámci dňa otvorených dverí mali študenti aj možnosť prezrieť si pracoviská Ústavu molekulárnej fyziológie a genetiky Centra biovied SAV
(pod)