Aktuality

Literárna hodinka,  tvorivý seminár či prednáška boli formy prezentácie Ústavu slovenskej literatúry SAV počas Týždňa vedy a techniky dňa 7. novembra 2017. Pozvali  študentov z bratislavského Gymnázia Metodova 2, a súčasťou pozvania boli aj vopred vybrané ukážky zo slovenskej poézie klasicizmu, romantizmu a súčasnej tvorby.

Hostitelia – prednášajúci  vedci ústavu si podľa vlastného naturelu zvolili mieru interaktivity a žáner svojho vystúpenia.

Poéziu obdobia romantizmu – s dôrazom na baladu Žltá ľalia od Jána Bottu (1829 – 1881) predstavila literárna vedkyňa Jana Pácalová; za reprezentanta súčasnej  poézie si literárny vedec Fedor Matejov vybral Štefana Strážaya (1940) a jeho štyri básne s motívom iluminácie; a v klasicistickej poézii sa literárna vedkyňa Lenka Rišková upriamila na selanku Jaroslav od Jána Hollého (1785 – 1849).

Prednášková miestnosť literárnovedných ústavov, zariadená ako knižničný depozitár s viazanými ročníkmi literárnych časopisov a zborníkov, v historickej budove nového evanjelického lýcea na Konventnej č. 13 v Bratislave dotvorila osobitú atmosféru podujatia. Študentov – druhákov a maturantov – priviedli ich profesorky slovenského jazyka a literatúry Denisa Plichtová, Anna Vančová a Gabriela Bajzová.

Literárne hodinky všetkých troch vedcov – Jany Pácalovej, Fedora Matejova a Lenky Riškovej mali jednu spoločnú črtu – pars pro toto literárne ukážky dopĺňali  kontextuálnymi smerovníkmi a pre študentov boli nielen objavné, ale i prekvapivé. Myšlienkové smerovanie vedcov bolo azda dôležitejšie než samotná faktografia témy – odkytie ich uvažovania bolo istotne dobrým povzbudením pre štúdium hoci aj „starých“ tém „mŕtvej“ literatúry. Napokon, kontextuálne uvažovanie ponad literárne, kultúrnospoločenské, spoločenskopolitické éry vedie k utváraniu komplexných názorov, užitočných a potrebných vo všetkých sférach študijného a profesionálneho života. Istotne, skúsenostná báza zrelých vedcov znamená aj konzistentnosť a nadhľad, a dobrou skúsenosťou pre študentov pre rozvíjanie komplexnosti uvažovania a perspektív nadhľadu je aj takáto príležitosť.

A ak je umenie súčasťou nášho života, hoci aj v pozícii recipienta, vieme, že jeho pôsobenie je nielen estetické, ale aj katarzné. Fedor Matejov na margo Strážayovej poézie to vyjadril takto: „Poézia Štefana Strážaya nás vovádza do sveta telesnosti, intimity, možno sklamania, očarenia, nerealizovaných snov, a nám (sme diváci, čitatelia,  nie účastníci) naše strachy, fóbie akoby ožiari, a zároveň nám dovoľuje dištanciu – predovšetkým očisťovanie nášho vnímania sveta.“

Text a foto: Ľubica Suballyová