Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Poprední poľskí sociológovia profesori Pawel (vľavo) a Franciszek Sztabiński pri prezentácii v Košiciach.

Ako kombinovať módy prieskumov

7. 11. 2017 | videné 656-krát

Metodológia prieskumov je oblasť, ktorej sa vo svojom výskume venujú prof. Pawel B. Sztabiński a jeho brat prof. Franciszek Sztabiński z Inštitútu filozofie a sociológie Poľskej akadémie vied. So svojimi postupmi a poznatkami oboznámili aj účastníkov vedeckého seminára v Spoločenskovednom ústave CSPV SAV v Košiciach.

Do face-to-face interviews used in a mixed mode design improve the sample composition? (Vo voľnom preklade: Vylepšujú osobné rozhovory, zakomponované v dizajne zmiešaných módov, zloženie vzorky?) Aj to bola otázka, ktorú bratia – sociológovia položili počas vedeckého seminára. Jeho účastníkov oboznámili s metodológiou výskumu tzv. Mixed Mode Design, jednou z tých, ktorej sa aktuálne venujú. Konkrétne využitiu možnosti rôznych spôsobov (módov) zberu dát (osobný kontakt, telefonické spojenie, online zber dát a pod.). Zdôraznili, že ak sa v prieskumoch používa iba jeden mód, výsledkom môže byť nízka návratnosť dotazníkov či nerovnomerné zastúpenie kategórií respondentov. Na reprezentatívnom prieskume medzi lekármi a zubármi poľskí sociológovia poukázali na to, že táto „špecifická kategória“ respondentov je v prieskumoch opakovane slabo zastúpená. Jednou z ciest, ako tento metodologický nedostatok ovplyvniť,  je zistiť, aký spôsob participácie na prieskume najväčšmi preferujú (pozn. v tomto konkrétnom prípade to bol online zber). Taktiež sa diskutovalo o vnímaní bezpečnosti pri osobných návštevách respondentov, o špecifických kategóriách respondentov i o tom, ako sa jednotlivé spôsoby zberu dát líšia v časovej úspore.

Témou diskusie bol aj pilotný projekt European Social Survey (Európska sociálna sonda) pre 9. kolo. Poľsko je jednou zo 16 krajín, ktoré sa na projekte ESS podieľa už od roku 2002. Slovensko, zastúpené Spoločenskovedným ústavom CSPV SAV ako národným koordinátorom projektu, sa do výskumu zapája od roku 2004. „Cieľom tohto medzinárodného projektu je monitorovať a interpretovať postoje a hodnoty obyvateľov európskych krajín vo vzťahu k  meniacim sa európskym inštitúciám, pričom vlastným prístupom podporujeme používanie pokročilých metód medzinárodného komparatívneho výskumu v Európe i vo svete,“ povedal prof. PhDr. Jozef Výrost, DrSc., národný koordinátor projektu. Význam tohto projektu pre vednú politiku Európska komisia a jej orgány vidia aj v tom, že ESS získalo Descartesovu cenu za rok 2005 (po prvý raz získal cenu projekt z oblasti sociálnych a behaviorálnych vied). Toto najvýznamnejšie ocenenie vedeckej práce v Európe udeľuje každoročne Európska komisia za „výnimočné prínosy vo vedeckom výskume“. Databáza z výskumu je voľne prístupná a je k dispozícii na stránke http://www.europeansocialsurvey.org/

(ak)

Foto: Katarína Čižmáriková