Aktuality

Ak je človek nekompetentný, tak nevie, že nevie. Aj toto praxou často overené konštatovanie rozoberal podvečer prvého dňa Týždňa vedy a techniky vo svojej bratislavskej prednáške PhDr. Robert Krause z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Návštevníkov ústavu a kolegov vedcov zaujal témou: Kruger-Dunningov efekt: Platí, že najviac sa preceňujú tí najmenej kompetentní?

Ako povedal pre web SAV, téme sa venuje v rámci viacerých projektov ústavu. „Tento efekt je kognitívne skreslenie v procese rozhodovania. Ide o zaujímavú tému sebapreceňovania. Venoval som sa tomu aj v rigoróznej práci, i keď v tej som viac sledoval, či myslíme skôr analyticky, alebo intuitívne. A aký vzťah to má k efektu nadmernej sebadôvery,“ hovorí. Medzi jeho publikáciami možno nájsť aj tému Efekt nadmernej sebadôvery vo vzťahu k preferencii kognitívneho štýlu v rozhodovacom procese manažérov. Testy, ktoré pri jeho výskume manažéri vypĺňali, si v pondelok večer mohli priamo vyskúšať aj návštevníci jeho pondelňajšej interaktívnej prednášky. V nej okrem iného odznelo, že väčšina (až 93 percent) ľudí sa domnieva, že je nadpriemerná. Že ľudia si myslia, že sú inteligentnejší a krajší ako ostatní a na škále od 1 do 10, kde 10 je najvyššie sa zaradia pod číslo 7.

Hoci sebadôvera je veľmi dôležitá, treba vedieť, že s ňu ruka v ruke ide sebapreceňovanie, pripomína Robert Krause. „Ak sú si ľudia nadmerne sebaistí, majú neoprávnené presvedčenie o svojich schopnostiach a často ich to vedie k mylným domnienkam o sebe, nereálnym očakávaniam či falošným presvedčeniam,“ hovorí. Zdôrazňuje, že ak máme potrebu sa preceňovať len pre našu vlastnú potrebu, tak je to v poriadku. Problém nastáva, keď preceňujeme svoje schopnosti, vedomosti a zručnosti a tým aj šance sa stať úspešným napríklad v pracovnom prostredí.

Výskumy za ostatných štyridsať rokov dokázali, že nadmerne sebaistí sú si nielen laici, ale aj odborníci. Kruger a Dunning predpokladali, že tí menej kompetentní sa preceňujú viac (lebo nevedia, že nevedia). Ako prezentoval Robert Krause, medzi ich kritikmi zaznieva aj argument, že tí, ktorí ich efektom argumentujú mu aj podliehajú. „Jediný spôsob, ako dokázať ľuďom ich neschopnosť, je urobiť z nich kompetentných,“ pripomenul tento vedec. S tým, že to nie je jednoduché. Zdôraznil však, že tak, ako sa ľudia preceňujú, tak sa aj podceňujú a kompetentnosť pri tom nie je vždy „moderátorom“.

V druhej prednáške pondelňajšieho podvečera v Ústave experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV sa PeadDr. Vladimíra Kurincová Čavojová, PhD. a Mgr. Jana Bašňáková, MSc. a ich hostia venovali téme Ako nám môže v bežnom živote pomôcť, ak rozmýšľame ako vedci. Zdôraznili, že v súčasnom svete, kedy je k dispozícii veľké množstvo informácií sa človek musí snažiť im porozumieť, aby ich mohol zhodnotiť a často použiť na rozhodnutia. Osobné, alebo tie, ktoré nás začleňujú do komunity, teda občianske. Na to je potrebná takzvaná funkčná (občianska) vedecká gramotnosť. J. Bašňáková zdôraznila, že nejde hĺbkové odborné znalosti, použila definíciu: je to schopnosť porozumieť vedeckej prílohe novín. Pripomenula, že na to človek potrebuje vedieť, ako sa dopracovať k základným faktom, teda poznať akési základy vedeckej metodológie. A k tomu aj čo to o procese získavania vedeckých poznatkov.

(pod)