Aktuality

Niektorí si kupujú strašidelné masky, iní sa zabávajú na plese prezlečení za svätcov. Väčšina Slovákov si dnes už osvojila halloweenske symboly, ktoré naháňajú strach a súčasne prinášajú zábavu, no ľudia v tomto období prežívajú aj smútok a myšlienkami sú s tými, ktorí už nie sú medzi nami. Etnológ Juraj Zajonc už od roku 2000 podrobne skúma podoby Halloweenu a spôsoby jeho slávenia. Dôkladným štúdiom tohto sviatku zistil,  že na Slovensku vnímame predvečer 1. novembra stále ako cudzí prvok kultúry, ktorý je tu však už udomácnený.

„Väčšina obyvateľov si v spojitosti s Halloweenom predstaví nejaký jeho prvok a predovšetkým mladé vekové skupiny intenzívne slávia tento sviatok. Je aj komerčnou príležitosťou, čo tiež pomáha pri jeho rozšírení a udomácňovaní. Dokonca aj u príslušníkov katolíckej cirkvi sviatok vyvolal špecifický spôsob slávenia. Tak, ako sa počas Halloweenu robia rôzne plesy a zábavy, tak napríklad katolícke farnosti pripravujú predovšetkým pre deti takzvané párty všetkých svätých. Ich súčasťou sú dokonca aj tekvice, no nie sú na nich zobrazené halloweenske tváre, ale kresťanské symboly,“ povedal PhDr. Juraj Zajonc, CSc., z Ústavu etnológie SAV.

Etnológovi sa podarilo zanalyzovať širokú škálu názorov a prejavov, pričom vychádzal z historických poznatkov o tom, ako sa postupne nové prvky usadzovali v našom kultúrnom priestore. Všímal si reklamné bannery v mestách, vzájomné nadväznosti, ale najmä reakcie ľudí na sociálnych sieťach, či komentáre k publikovaným textom.

„Najsilnejší argument proti hovorí, že z hľadiska kresťanstva ide o adorovanie negatívnych síl, že je to vlastne sviatok, ktorý je kultom smrti. Pozitívne argumenty sú podporované marketingom. Keď sa pozrieme deň po dni na tieto sviatky, Sviatok všetkých svätých aj Pamiatka zosnulých sú tie, ktoré ľudí vedú skôr do smutnej nálady alebo k vnútornému stíšeniu sa. Nemalá je však aj skupina ľudí, ktorým práve vyhovuje kontrast veselého Halloweenu,“ povedal etnológ.

V roku 1996 Juraj Zajonc po prvý raz v Bratislave zaznamenal, že sa na hroboch objavujú aj halloweenske tekvice, ktoré nahrádzajú sviečky. Halloween bol pôvodne keltský sviatok na prelome leta a zimy a v tomto období ľudia verili, že sa do sveta živých dostávajú mŕtvi.

„Kelti mali túto predstavu veľmi silnú. Sedeli na mohylách, kde boli mŕtvi pochovaní, rozprávali sa o nich a snažili sa nakloniť si ich priazeň, získať informácie o tom, aká bude budúcnosť. Zároveň sa ich báli, a preto sa maskovali. Takže aj pôvodom patrili tieto sviatky zosnulým, len sa historickým vývojom zmenili. Halloween tak zostáva sviatkom, v ktorom je možné nájsť aj veselé ale zároveň aj smutné, zádumčivé prvky,“ dodal etnológ.

Monika Hucáková