Aktuality

Najdôležitejší sval v tele – ľudské srdce – rozprúdilo víkendovú diskusiu odborníkov v Rádiu Slovensko. Do relácie Veda SK tentokrát prijala pozvanie doc. RNDr. Oľga Pecháňová DrSc., riaditeľka Ústavu normálnej a patologickej fyziológie SAV a kardiológ a vedecký pracovník  doc. MUDr. Ján Lietava, CSc. Výskum srdca sa dnes na Slovensku zaoberá rizikami, ktoré môžu negatívne ovplyvniť výkon srdca a kvalitu ľudského života, ale ľudské bádanie siaha aj k oblastiam ľudského srdca ako symbolu lásky, dobroty či prekypujúceho života.

„Na Slovensku máme približne 26 000 infarktov, ktoré vedú k úmrtiu. Ten počet sa začína znižovať. Vďaka vedeckému progresu aj  špičkovým odborníkom a inštitúciám, ktoré vykonávajú skutočne kvalitnú prácu. Na druhej strane máme stále problémy s tzv. rizikovými faktormi. Patríme k málu krajinám, kde sa nedarí tieto rizikové faktory zvládať a je potrebné, aby si ľudia dokázali nielen prečítať o nich v novinách, ale aby si poznatky v tejto oblasti dokázali vniesť do svojho vlastného života,“ povedal docent Ján Lietava.

Odborníci sa zhodli na tom, že mnohí pacienti, ktorých hypertenzia postihuje, sa liečia nezodpovedne, prípadne hrozby kardiovaskulárnych ochorení podceňujú. Vysoký tlak prirovnávajú k tichému zabijakovi, pretože nebolí. Účinnou prevenciou je obmedzenie alkoholu, nefajčenie, aktívny pohyb, odbúravanie stresu, ale napríklad aj menej soliť.

„Dobré jedlo neznamená presolené jedlo. My v súčasnosti spotrebúvame dvojnásobné množstvo soli, ako by sme mali. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča príjem 6 gramov soli na deň, my máme od 12 do 15 g. Treba povedať, že sme schopní ovplyvniť asi len 10 – 15% tohto príjmu, nejaké 2 – 3 gramy - to je tá soľ, ktorou si prisolíme. Podstatná je skrytá soľ. Na druhej strane, Slovensko patrí medzi päť krajín, ktoré boli schopné prijať zákon o soli, teda zákon, ktorý určuje, koľko soli môže byť v potravinách.  A to je v Európe veľký úspech, za ktorý vďačíme kolegom z Národného ústavu srdcovo-cievnych chorôb,“ povedal docent Ján Lietava.

Srdcu určite neprospievajú ani veľké množstvá prijatého cukru. Avšak biochemička doc. Oľga Pecháňová odporúča horkú čokoládu, ktorá má dokonca priaznivé účinky na činnosť srdca.

„Pokiaľ sú ľudia závislí na čokoláde, to ešte nemusí byť také zlé, ale tá čokoláda musí byť horká, s čo najvyšším obsahom kakaa -  najlepšie medzi 70 – 80%. Kakao obsahuje epikatechín, ktorý patrí medzi polyfenolické látky a tie vplývajú na produkciu oxidu dusnatého, ale aj na mnohé iné ďalšie enzýmy, ktoré znižujú produkciu voľných kyslíkových radikálov v tele,“ povedala docentka Oľga Pecháňová.

Ústav normálnej a patologickej fyziológie SAV sa zameriava na výskum mechanizmov, ktoré vedú k zvýšenému krvnému tlaku. Vedci z akadémie vied sledujú oxid dusnatý, ktorý produkuje najvnútornejšia výstielka ciev. Ak sa zvyšuje jeho produkcia, zvyšuje sa aj prietok a krvný tlak zostáva na normálnej úrovni. 

„Túto úlohu začal sledovať ako prvý na Slovensku náš bývalý riaditeľ doktor Smieško, ktorý už predtým, ako bola objavená úloha oxidu dusnatého, sa zaoberal rozťažnosťou cievnej steny. A my sme v tomto výskume ďalej pokračovali a postupne sa ukázalo, že oxid dusnatý je dôležitý nielen pre udržanie toho normálneho krvného tlaku, ale má omnoho viacej fyziologických funkcií v našom tele. Okrem iného ovplyvňuje napríklad aj biochémiu pamäte, takže má dôležitú úlohu v centrálnom nervovom systéme. Ďalej je dôležitý pri imunoreakciách, ale napríklad aj pri motorike,“ potvrdila docentka Oľga Pecháňová.

Na otázku, či sa hypertenzia dá do budúcna vyliečiť, je náročné odpovedať. Avšak odborníci sa zhodli na tom, že tlak sa určite dá normalizovať na veľmi dlhé obdobie  života človeka.

„Ak človek dodržiava zásady životosprávy, tak tú hypertenziu je schopný eliminovať, alebo aspoň ju oddialiť na veľmi dlhé obdobia, roky až desaťročia. Opakovane sme svedkami, že u pacientov, ktorí sú ochotní a schopní zmeniť svoju životosprávu, môžeme postupne vynechávať lieky, pretože tlak im časom klesá. Takýto pokrok však vyžaduje zainteresovanosť nielen od pacienta, ale aj od celej rodiny,“ dodal docent Ján Lietava.

Spracovala: Monika Hucáková

Foto: Stano Ščepán