Prima la musica, poi le parole (?)
Prečo Adriana Kučerová nespieva Toscu a Pavol Bršlík Cavaradossiho, hoci by im to na javisku svedčalo? Prečo nie je tenor ako tenor, aj keď má každý z nich vysoké cé? Prečo v opere nie sú potrebné mikroporty? Existuje koloratúrny mezzosoprán? Je hlavou predstavenia dirigent alebo režisér? Aké sú súčasné inscenačné trendy v slovenskom a európskom opernom divadle?
Odpovede na tieto i ďalšie otázky ponúkla prednáška vedeckej pracovníčky Ústavu divadelnej a filmovej vedy SAV Mgr. Michaely Mojžišovej, PhD. s názvom Prima la musica, poi le parole (?). Išlo o pilotnú časť vzdelávacieho cyklu Kriticky o kritike, ktorý s podporou Fondu na podporu umenia pripravilo Slovenské centrum AICT. Prednášku podporil ÚDFV SAV v rámci grantu APVV 15-0764 Slovenské divadlo a súčasná európska divadelná kultúra – kontinuita a diskontinuita.
Popri iniciácii publikačnej činnosti jednotlivých členov patria k hlavným ambíciám stavovského združenia divadelných kritikov SC A ICT aj kultivácia kritiky ako publicistického žánru, aktivizácia budúcej generácie divadelných publicistov či zvyšovanie povedomia slovenskej verejnosti o divadelnej reflexii.
Cyklus Kriticky o kritike je koncipovaný ako viacročný projekt prednášok na témy, ktoré sú i pre aktívnych publicistov menej známe, prípadne okrajové. A keďže k takýmto oblastiam patrí aj operné divadlo s jeho terminologickými a praktickými špecifikami, prvá z prednášok cyklu bola venovaná práve opere. Účasť potvrdila atraktivitu témy – Seminárnu sálu UK zaplnilo viac než päťdesiat poslucháčov rôzneho veku i zamerania: študenti Divadelnej fakulty VŠMU, divadelní kritici a publicisti, praktickí umelci, aj milovníci operného divadla z radov laickej verejnosti.
(r)