Aktuality

Staré banské diela si zasluhujú našu pozornosť a najmä ochranu. Roky sme sa k nim správali neúctivo, neuvedomujúc si ich špecifickú historickú výnimočnosť a potenciál zážitkovej turistiky. Aj to bolo dôvodom pre výstavu jedinečných fotografií Alberta Russa z prostredia starých banských diel, na ktorú pozýva Ústav vied o Zemi SAV v rámci predĺženého Týždňa vedy a techniky. Prezentáciu diel, pripravenú v spolupráci s Centrom vedecko-technických informácií SR možno  vidieť oddnes (21. novembra) v priestoroch vestibulu jedálne SAV na bratislavskej Patrónke.

"Pochádzam z Bratislavy. Odmalička som sa zaujímal o prírodu, neskôr ma uchvátilo aj umenie a fotografia. Fascinovala ma najmä oblasť mineralógie a geológie. Zo začiatku sa mi amatérsky podarilo navštíviť zopár starých baní, kde bolo možné minerály hľadať. Prvá opustená baňa, ktorú som ´preskúmal´ bola Nová Alexander štôlňa v Pezinku. Počiatočné obavy nakoniec premohla zvedavosť,“ vysvetľuje svoje začiatky Albert Russ. Štôlňa je známa tým, že sa v nej nachádzajú jedny z najkrajších vzoriek minerálu kermezit na svete. Jeho však viac zaujali čudesné plesne, strašidelné priestory s vypadanou drevenou výstužou, nezmyselne úzke a vysoké ľadové stalagmity neďaleko od ústia štôlne. Banská Štiavnica a jej okolie sa napokon stalo jeho najobľúbenejším "fotoateliérom".

Prečo výstava z prostredia banského podzemia? „Montanistika je v širšom zmysle náukou o baníctve. V súčasnosti je to najmä prieskum a dokumentácia starých banských diel. Štúdium zožltnutých archívnych máp banských priestorov, dokumentácia zvyškov obdivuhodného technického umu a vynaliezavosti našich predchodcov. Slovensko vďaka veľmi pestrej geologickej stavbe malo mimoriadne bohatú banícku históriu. V stredoveku sa tu vytváralo drahokovové a medené bohatstvo Uhorska aj celej Európy. Doteraz sa toto bohatstvo zachovalo nielen na povrchu v podobe nádherných bývalých centier ťažby, spracovania alebo obchodu s kovmi - Banskej Štiavnice, Kremnice, Banskej Bystrice, Dobšinej, Rožňavy, Gelnice a iných banských miest, ale najmä v podzemí,“ vysvetľuje odborník RNDr. Ján Madarás, PhD. z Ústavu vied o Zemi SAV.

Stovky kilometrov banských štôlní sa dnes dajú skúmať len čiastočne. Veľa z nich je zavalených, nedýchateľných, zatopených. „Ak sú vhodné podmienky, baňa starobou krásnie. Steny predtým zaprášené ťažbou a očadené dymom postupne odhalia skrytú krásu okolitých hornín, nevyťažených minerálnych žíl, puklín, zlomov. Práchnivé drevo získa svoju patinu, plesne na dreve a stenách sú umeleckým ateliérom efektnejším ako povestné Saudkove pozadia,“ nadchýňa sa Ján Madarás. „Hrdzavé železo výstuží, zvyškov ťažobných, dopravných a vzduchotechnických zariadení sa stáva originálnou fotokulisou. Voda je znovu číra, námornícky modrá alebo aj neuveriteľne inak sfarbená.“

Podľa veku, alebo spôsobu ťažby sú banské priestory mimoriadne rôznorodé. Od útlych kresaníc až po bludisko siení, kaverien a prekopov, kde sa ťažili rozvetvené rudné žily a žilníky. Významným a pre dokumentáciu vizuálne atraktívnym objektom je aj takzvaná sekundárna výplň bane.

Rudné bane tiež obsahujú vápnik, preto aj tu sa steny bane menšej miere pokrývajú sintrovými nátekmi, kaskádami, stalaktitmi, stalagmitmi skoro ako v klasickej jaskyni. Niekde vzniká aj zriedkavejší kríčkovitý aragonit, v jazierkach drobné okrúhle jaskynne perly. „Všetko je to, našťastie, veľmi krehká a na bežnom vzduchu a vlhkosti časom pominuteľná krása, preto len výnimočne láka zberateľov minerálov. O štruktúrnej rozmanitosti ľadových útvarov vo vstupných, v zime studených častiach baní tá pominuteľnosť platí doslova. Pre fotografa je to však eldorádo,“ objasňuje odborník, prečo sú fotografie také jedinečné.

Aj mineralógovia si prídu na svoje, rôznorodosť chemických kombinácií prvkov v sekundárnych mineráloch je veľká.

„Práve nadšenci montanistiky môžu prispieť k nevšednej propagácii technickej vynaliezavosti našich predchodcov, ktorí túto krásu tvorili stáročia v pote tváre a ohrození života. Aj vďaka ich úsiliu, ale aj členov historických banských cechov a spolkov sa postupne otvárajú tajomné štôlne a banské náučné cesty nielen v Banskej Štiavnici, ale aj v Hodruši, Starých Horách, Španej Doline, Pezinku, Modre, Smolníku, Gelnici či  dubnícke opálové bane v Slanských vrchoch,“ uzatvára Ján Madarás.

(an) Foto: Albert Russ