Aktuality

V utorok 8. novembra 2016 sa v Akropole Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre konala prednáška Veľká vojna očami detí: Vplyv vojnovej propagandy na deti a mládež v Rakúsko-Uhorsku. Vedecká pracovníčka Historického ústavu Slovenskej akadémie vied Mgr. Gabriela Dudeková, PhD. prijala pozvanie vedúcej Katedry histórie FF UKF Prof. Janky Hečkovej, CSc.

Gabriela Dudeková prezentovala spôsoby, akými dokázala propaganda ovplyvniť myslenie detí. Charakterizovala jej vplyv na mentalitu detí v Habsburskej monarchii, ku ktorej patrilo aj dnešné Slovensko. Všímala si tri základné aspekty: 1. propagandu, jej formy a metódy využívané na morálnu mobilizáciu detí a mládeže, 2. reakcie detí na propagandistické výzvy, s ktorými sa stretávali každodenne na verejnosti, v škole a doma, 3. reálny vplyv vojnového režimu a vojnovej propagandy na deti. Konkrétne vojnové zážitky a osudy mali rôzne podoby, záviseli predovšetkým od sociálneho postavenia a situácie v rodine. S vojnou ako takou a bezprostredným ohrozením života sa deti stretli len v regiónoch priamo zasiahnutých bojmi alebo vojenskou okupáciou, napr. na dnešnom východnom území Slovenska. Civilné obyvateľstvo sa muselo vysťahovať, deti sa stali utečencami, čas do návratu a rekonštrukcie vojnových škôd mnohých intenzívne zasiahli.

Gabriela Dudeková priblížila dôsledky vojny na životy detí a mládeže, ale aj dospelých: „Vplyv vojny na deti a mládež, najmä jej dlhodobé dôsledky, sa prejavili vo viacerých oblastiach. Z dlhodobých trendov sa v povojnovom období prejavila demografická ruptúra, ktorá bola zapríčinená výrazným znížením pôrodnosti a nárastom detskej úmrtnosti za vojny. Znižovaním veku mobilizovaných nováčikov sa novým fenoménom stali tínedžeri vo vojsku; ich podiel na úmrtnosti bol pomerne vysoký. To malo za následok početnú prevahu žien nad mužmi po vojne, najmä v skupine ľudí v sobášnom veku. Trvalá neprítomnosť narukovaných otcov narušila tradičný systém autority v rodine. Spomienky vojakov, ktorí narukovali ako tínedžeri, svedčia o tom, že chýbajúcu otcovskú autoritu často hľadali a nachádzali u starších spolubojovníkov.“

Historička uviedla, že deti a mládež museli prevziať úlohy a práce dospelých. Všadeprítomná propaganda presne mierila na rôzne vekové skupiny detí a mladých ľudí v škole i mimo školy. Väčšina z nich prijímala propagandistické heslá ako vzory správania, podporované autoritou učiteľa a rodiča. Dospelých aj deti ovplyvňovala ideológia režimu, smerujúceho k politike totálneho nasadenia. Podobne ako ženy mali deti vymedzené miesto v zázemí, ktoré sa chápalo ako domáci front rovnocenný frontu bojovému. Staršie deti a mládež preberali úlohy žien a mužov vo vojnovom režime, nahradzovali chýbajúcu pracovnú silu. Počas vojny narástla kriminalita mládeže. Veľkú časť trestných činov tvorili krádeže potravín a uhlia, nelegálny predaj tovarov a pašovanie. Predaj na čiernom trhu zabezpečoval prežitie rodín na vidieku, ktoré sa po narukovaní mužov ocitli bez živiteľa rodiny. Vojnová propaganda sa stala prvýkrát účinnou zbraňou masového vplyvu. Posolstvá propagandy pre dospelých a deti sa zhodovali, len sa prispôsobili detskému vnímaniu. Populárnymi sa stali tzv. vojnové obrázkové knižky, zisk z predaja mal byť určený na podporu vojnových sirôt a vdov. Okrem mobilizačného zámeru mali mnohé publikácie určené deťom aj ďalší efekt, zľahčovanie nebezpečenstva a násilia. Tradičné hračky s vojnovou tematikou obohatili výrobcovia o modely novej bojovej techniky, figúrky vojakov v aktuálnych rovnošatách, predávali sa tiež detské uniformy. Najpopulárnejšími sa stali komerčne šírené militantné produkty, ktoré sa najviac dostali do pamäti a do mentality detí.

Gabriela Dudeková objasnila, že deti z najvyšších vrstiev spoločnosti, šľachty a bohatého meštianstva, dávali najavo patriotizmus a nadšenie z vojny, zatiaľ čo chudobné vrstvy a hlavne roľníci z vidieka viac vyjadrovali obavy o osud svojich rodín. Vytriezvenie nastalo až postupom krízy v ekonomike a v zásobovaní, keď veľká časť obyvateľstva trpela nedostatkom základných potravín a existenčných potrieb. Prednášajúca na záver skonštatovala: „Reálny vplyv školy a vlasteneckej výchovy bol otázny. Účinok vojnovej propagandy v škole výrazne zoslabovali viaceré okolnosti: mnohé školy mali obmedzené vyučovanie, lebo svoje priestory museli dať k dispozícii vojsku; učitelia museli narukovať a bol ich nedostatok; deti kvôli povinnostiam v hospodárstve do školy chodili len sporadicky. Skutočný dopad vojny na deti a mládež v zázemí bola materiálna a psychická deprivácia. Napriek cenzúre boli v učiteľských novinách v Uhorsku publikované správy učiteľov o nepriaznivom vplyve vojny na deti. Reálny vplyv propagandy bol účinný len čiastočne, ale u detí rozhodne silnejší než u dospelých. Na ďalší vývoj detí pôsobila negatívne nielen materiálna deprivácia a často aj strata otca či iného príbuzného v dôsledku vojny.“

Lákavá téma prednášky zaujala početné publikum. S Mgr. Gabrielou Dudekovou, PhD. živo diskutovali pedagógovia i študenti Katedry histórie FF UKF.

Text a fotografie: Mgr. Linda Osyková, PhD.