Aktuality

Univerzitné vedecké parky a výskumné centrá, ako základňa inovácií. To bola téma bratislavského semináru, ktorý zaradil vo štvrtok medzi akcie Týždňa vedy a techniky Ekonomický ústav SAV.

Otvorila ho zástupkyňa riaditeľa Ing. Veronika Hvozdíková, PhD., ktorá okrem iného pripomenula, že téme sa jej kolegovia venovali v rámci projektu VEGA. Vedci z tohto ústavu sa v rámci rôznych projektov tejto agentúry venujú vzťahom medzi rôznymi aktérmi inovačného procesu a téma univerzitných parkov a výskumných centier je súčasť tohto ich výskumu.

Ako pripomenula v prezentácii výskumná pracovníčka ústavu Ing. Mária Kačírková, technologické parky sú dôležitá súčasť znalostnej ekonomiky a významným zdrojom ekonomického rastu. „Ich cieľom je podporovať podnikanie a kreativitu, zvyšovať konkurencieschopnosť regiónov a štátov,“ uviedla. Kým v USA vznikali od päťdesiatych rokov (v Silicon Valley), v Európe patrí od šesťdesiatych rokov medzi prvé francúzske Sophia Antipolis a Japonsko reagovalo na tento vývoj až v sedemdesiatych rokoch – v Tsukuba Science City. Univerzitné vedecké parky získali podľa tejto vedkyne dynamiku práve v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, kedy nastal kľúčový posun priemyselného výskumu a vývoja, ktorý vyžadoval vytváranie strategických aliancií s univerzitami a výskumnými organizáciami. Zosilnila sa aj potreba vytvárať interdisciplinárne výskumné tímy. „Možno povedať,“ pripomenula M. Kačírková, „že do roku 2007 nebol na Slovensku systém podpory vedeckých a výskumných inštitúcii, ktorý by bol porovnateľný s krajinami EÚ.“ Potom do roku 2013 bola etapa budovania technickej infraštruktúry experimentálneho vybavenia prostredníctvom operačného programu Výskum a vývoj. V tom období sa budovali najmä centrá excelentnosti, kompetenčné centrá a centrá transferu technológií.

Univerzitné vedecké parky a výskumné centrá vznikali najväčším tempom v rokoch 2014 až 2015. M. Kačírková priblížila účastníkom seminára aké projekty sa v tom období dokončili, vrátane tých, kde bola predkladateľom Slovenská akadémia vied – napríklad košické Výskumné centrum progresívnych materiálov a technológií pre súčasné a budúce aplikácie „PROMATECH“, či bratislavské Centrum aplikovaného výskumu nových materiálov a transferu technológií, či Univerzitný vedecký park pre biomedicínu v Bratislave. Ich cieľom je okrem iného znížiť trieštenie výskumu a vývoja, zlepšiť prenos poznatkov do aplikovaného výskumu, ich výhodou je, že dokážu koncentrovať kapacity a zdroje na excelentný výskum a mali by zohrávať významnú úlohu pri transformácii poznatkov vedy do praxe. Na seminári sa venovali aj otázke udržateľnosti týchto výskumných pracovísk spojenej s viacerými rizikami. Významným je nízky objem výdavkov Slovenska na vedu. Krajina je už tradične na chvoste európskych krajín (v roku 2014 boli 0,89 percenta hrubého domáceho produktu).

Ako zdôraznila M. Kačírková, udržateľnosť týchto centier je spojená aj s personálnymi rizikami. Spomenula napríklad nízku mobilitu, deformované vekové zloženie či pomerne nízke odmeňovanie mladých vedcov v porovnaní s priemerom mzdy v národnom hospodárstve. Podľa prieskumu, ktorý robil ústav uvažuje takmer 76 percent vedcov do 35 rokov, že v budúcnosti z výskumu odíde.

V diskusii sa účastníci seminára venovali okrem iného otázkam spojeným s transferom technológií a vzťahom vedy a výskumu s hospodárskou praxou.

(pod)

Foto: (sob)