Aktuality

V dňoch 19. – 21. októbra 2016 sa v kongresovom centre v Smoleniciach uskutočnila medzinárodná konferencia Etnológia v treťom tisícročí: témy, metódy, výzvy, ktorou vyvrcholili oslavy 70. výročia založenia Ústavu etnológie SAV.

Konferencia sa konala pod záštitou Zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike.  Výročnú medzinárodnú konferenciu organizoval Ústav etnológie SAV v spolupráci s dlhoročnými partnerskými inštitúciami v Českej republike (Etnologický ústav AV ČR), Maďarsku (Univerzita Szeged) a Poľsku (Univerzita Opole). Okrem ich zástupcov predniesli svoje prednášky antropológovia, etnológovia a iní vedci, tiež významní sociálni aplikátori z Nórska, Belgicka, Nemecka, Chorvátska. Medzi nimi Dr. Gábor Barna z Katedry etnológie a kultúrnej antropológie z University v Szegede (Maďarsko), Dr. Joana Breidenbach, zakladateľka medzinárodnej siete Betterplace Lab z Berlína (Nemecko), prof. Haldis Haukanes z Univerzity v Bergene (Nórsko), Dr. Noel B. Salazar, viceprezident Medzinárodnej únie Antropologických a Etnologických štúdií (IUAES) z Univerzity v Leuvene (Belgicko), prof. Tereza Smolińska z Univerzity v Opole (Poľsko), doc. Zdeňek Uherek, riaditeľ Etnologického ústavu AV ČR, Dr. Hana Červinková z Univerzity vo Wroclavi (Poľsko) a mnohí ďalší (program konferencie tu).

Podujatie otvorila Dr. Tatiana Podolinská riaditeľka Ústavu etnológie SAV, ktorá v príhovore spomenula najvýznamnejšie úspechy tejto inštitúcie. Pripomenula poslanie etnológie ako vedy o človeku, ktorá má nielen prinášať heuristicky nové poznatky, ale tiež prispievať k lepšiemu porozumeniu a harmónii spoločnosti. Za organizačný výbor konferencie účastníkov privítala Dr. Monika Vrzgulová. Potom odzneli pozdravné príhovory popredných predstaviteľov partnerských inštitúcií z Maďarska, Poľska a Čiech. Slávnostný otvárací ceremoniál zavŕšilo otvorenie výstavy dokumentujúcej 70 rokov existencie Ústavu etnológie SAV od autorov Dr. Daniela Luthera a Dr. Dušana Raticu.

Nasledujúce dva dni sa v programe vystriedalo osem tematických panelov. Posledný panel bol venovaný vytvoreniu platformy spolupráce v krajinách V4. Šéfredaktori vedeckých časopisov z jednotlivých krajín predstavili profily a publikačné stratégie svojich časopisov. Okrem užšej publikačnej spolupráce sa tu otvára i priestor na spoluprácu v rámci programu Vyšehradského fóra Francúzskeho ústavu pre výskum v spoločenských vedách CEFRES v Prahe.

Okrem klasických tematických panelov sa na konferencii použil aj formát  okrúhlych stolov a panelových diskusií. Osobitná posterová sekcia Fóra mladých umožnila prezentovať výskumy PhD študentov z jednotlivých krajín.

Etnológia, podobne ako iné spoločenské a humanitné disciplíny,  stojí začiatkom tretieho tisícročia pred celým radom nových výziev. Výzvami druhej polovice minulého storočia v európskej etnológii bolo vysporiadavanie sa na jednej strane s dedičstvom „domácich“, takpovediac národných línií etnografických výskumov, ktoré implicitne preferovali skúmanie tradičnej rurálnej kultúry, respektíve to, čo býva (s odlišnými významami) označované termínmi „folklór“ a „národné kultúrne dedičstvo“,  ako aj reflexia vzťahu k sociálnej a kultúrnej antropológii z 19. a začiatku 20. storočia, ktorá implicitným spôsobom preferovala skúmanie exotických kultúr „vonku“, predovšetkým metódami klasického stacionárneho výskumu.

Na podujatí odznelo množstvo mimoriadne aktuálnych tém od kapitalizácie kultúrneho dedičstva vo forme kultúrneho priemyslu, po úlohu sviatkov a rituálov v dnešnej spoločnosti, problémy medzigeneračnej a interkultúrnej komunikácie, problémy a metódy výskumu  súčasného mesta, problémy konštruovania etnicity a identity vo vedeckom diskurze, problematiku skúmania migrácie, úlohu fám a konšpiračných teórií až po etické a metodologické dilemy súčasnej aplikovanej antropológie, ktorá sa snaží aktívne vstupovať do riešenia aktuálnych spoločenských problémov.

Z konferencie a zo živých diskusií počas panelov i v kuloároch vzišlo mnoho zaujímavých záverov a podnetov do našej ďalšej práce. Niekoľko z nich sumarizovala riaditeľka ústavu Dr. Tatiana Podolinská vo svojej zatváracej ďakovnej reči v podobe akýchsi “headlinov” súčasnej etnológie a antropológie nasledovným spôsobom:

 (+)  Snažiť sa o maximálnu citlivosť a etickú korektnosť nielen voči  „informátorom”, ale aj celému výskumnému poľu. Podobnú korektnosť dodržiavať aj voči vlastnej osobe výskumníka, praktizovaním reflexívnej etnografie a autoetnografie.

 (+) Aby sme z nášho prístupu odstránili zvyšky post-kolonializmu, mali by sme náš výskum dizajnovať a realizovať s expertnou znalosťou a osobnou angažovanosťou ako fair-trade, teda výskumu na spôsob akcie, z ktorej profitujú všetky zúčastnené strany, zohľadňujúc neustále možné dopady nášho pôsobenia v terénnom poli.

(+) Aj keď súhlasíme s najaktuálnejším mottom neasymetrickej antropológie, že „právo na výskum má každý”, sme si ako reprezentanti špičkových akademických a univerzitných pracovísk vedomí, že sme nositeľmi expertnosti par excellence, a že ako takí máme zodpovednosť za vedeckú čistotu našich disciplín. Túto pozíciu treba vhodným spôsobom demonštrovať aj na verejnosti.

 (+) Dáta z výskumov diseminovať a popularizovať nielen v rámci vedeckej a odbornej obce, ale paralelne ich pripravovať aj pre laické publikum a decíznu sféru. Užšie kooperovať s médiami (na profesionálnej báze) a proaktívne formovať verejný diskurz tak, aby nestál na stereotypoch, ale na zisteniach z našich základných a aplikovaných výskumov.

(+) Prispievať v čo najväčšej možnej miere k lepšiemu porozumeniu konštantne meniacej sa spoločnosti, nielen vo forme prinášania základných poznatkov, ale i konkrétnymi expertízami a aplikačnými výstupmi pre sociálnu prax.

Tatiana Podolinská, Katarína Popelková, Monika Vrzgulová