Aktuality

Hoci jedna z najväčších európskych popularizačných akcií vedy a výskumu nesie názov Noc výskumníkov, v Košiciach sa začala za svetla – už o deviatej hodine ráno. Po siedmykrát bolo dejiskom obchodné centrum Atrium Optima.

Prvá vlna zvedavcov sa vyliala zo zájazdových autobusov s evidenčnými značkami východoslovenských miest od Popradu po Sobrance. Učitelia základných i stredných škôl poskytli žiakom šancu vnikať do tajov fyziky, matematiky, chémie, biológie i histórie zábavnou formou a prostredníctvom vedcov a výskumníkov. Organizátori celkovo pripravili vyše 70 stánkov. Stály návštevník v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi už na prvý pohľad ocenil graficky jednotné názvy s logami srdca a mozgu (rozumu), ktoré boli hlavnou témou tohtoročného festivalu. Európsku Noc výskumníkov v Košiciach otvorili krátkym príhovorom rektori dvoch veľkých univerzít – Stanislav Kmeť z Technickej univerzity  a Pavol Sovák z Univerzity P. J. Šafárika – a primátor Košíc a poslanec NR SR Richard Raši. Prítomní boli aj riaditelia košických ústavov SAV, predstavitelia Prešovskej univerzity i Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, ktorá sa predstavila po prvýkrát, a to hneď v desiatich stánkoch. Rečníci zhodne pochválili peknú tradíciu, lebo robiť vedu je určité privilégium. Vyzdvihli tiež riešenie problémov ľudí vedcami v rôznych oblastiach i to, že pribúda šancí robiť vedu aj doma a neodchádzať za hranice.

V každom stánku bolo niečo príťažlivé. Napríklad Ústav geotechniky SAV v Košiciach lákal nápisom Hard rock párty i Cesta do nanosveta. Kto si z mladých pomyslel, že si v prvom zatancuje, bol na omyle. „Tým hard sme mysleli tvrdé, pevné i ťažké kamene, na ktoré si deti môžu a majú siahnuť,“ pobavene informovala geologička Lucia Ivaničová, ktorá sem s kolegyňami presťahovala takmer celý ústavný sklad hornín a minerálov. „Tu je napríklad najťažší kus - spekulárit z baní na Spiši, ktorý obsahuje ťažké prvky ako olovo, železo, síru, meď. Naopak najľahšia je krieda, vápenec a tufová láva s bublinkami. Špecialitkou sú ozajstné skameneliny, nie ich sadrové kópie, ktoré majú od 30 do 100 miliónov rokov!“ Z najväčšej diaľky – až z Kazachstanu – boli železité pieskovce, ktoré doviezla Lucia Ivaničová zo svojej stáže v rámci veľkého európskeho projektu WaSClean - „Čistenie vôd a pôd od zmiešaných kontaminantov“.  Ešte aj dnes sa smeje z údivu zamestnancov viedenského letiska kontrolujúcich skenerom jej batožinu po prílete zo strednej Ázie. Ponuku geotechnikov dopĺňala možnosť pozrieť si, ako fosílie a minerály menia farbu pod UV svetlom.  

Hneď vedľa boli stánky Ústavu experimentálnej fyziky SAV s tradičným lákadlom: levitujúcim vláčikom a pokusmi s vákuom. Tu vedcom vypomáhali dobrovoľníčky, študentky Gymnázia na Poštovej ulici v Košiciach, mimochodom, opätovne vyhodnoteného ako najlepšieho na Slovensku. Fyzika je totiž obľúbeným predmetom prváčok Alexandry Sadvárovej a Márie Gabániovej, ktorá sa zrejme potatila. Jej otec Slavomír Gabáni je samostatným vedeckým pracovníkom na ÚEF SAV na oddelení fyziky nízkych teplôt. „Dievčatá sú veľkým prínosom. Hodiny a hodiny s úsmevom neúnavne demonštrujú, čo dokáže vákuum, napríklad s hygienickou rukavicou a pusinkou známou ako Čierny princ. Ten sa vo vákuu nafúkne, na vzduchu spľasne. Ale chutí rovnako a to dievčatám rovesníci uverili skôr ako mne. Bez obáv princa zjedli,“ smeje sa otec – fyzik.

Druhá vlna návštevníkov nasledovala popoludní, keď prišli rodičia so svojimi ratolesťami. Kým mamky behali po obchodoch, otcovia sa občas zahrali viac ako ich potomkovia. Napríklad nohami pilotovali dron pod dohľadom Jána Bačíka z Technickej univerzity, ktorého si deti pamätajú aj z vedeckého brlohu. So záujmom počúvali výklad Rastislava Hrehu, vedúceho oddelenia pre výskum východného Slovenska Archeologického ústavu SAV, o vystavenom zreštaurovanom jeden a pol ručnom železnom meči z polovice 15. storočia, ktorý bagrista našiel pri stavebných prácach v Nižnej Myšli. Vyskúšali si aj ručnú „výrobu“ múky zo zrna na kameni. Už veria prísloviu, že na chlieb sa ťažko robí.

Všetky zaujímavosti sa tu vymenovať nedajú. Vytrvalci sa však mohli pýtať, siahnuť si, otestovať sa, dívať sa až do 21. hodiny. Zabrať dostal aj trpezlivý python regius, ktorého s hodnotením „aký je zlatý“ pohladkala vari každá stredoškoláčka.

Kto mal výdrž a záujem, mohol využiť ponuku prednášok renomovaných vedcov z rôznych odborov.        

Text a foto: Katarína Čižmáriková