Kultúrna krajina ako odraz stavu súčasnej spoločnosti
V dňoch 16. – 17. septembra 2016 sa v Bobrovci pod Západnými Tatrami uskutočnil odborný seminár s medzinárodnou účasťou s názvom Poznávanie a interpretácia kultúrnej krajiny ako súčasť environmentálnej výchovy a vzdelávania. Jeho organizátormi boli Spoločnosti pre trvalo udržateľný život v SR a ČR, Geografický ústav SAV a Centrum pro otázky životního prostředí Univerzity Karlovej v Prahe.
Ako vyplýva z názvu, nóvum tohto stretnutia v porovnaní s inými podujatiami na tému KULTÚRNA KRAJINA bolo hľadanie súvislostí medzi poznávaním a interpretáciou kultúrnej krajiny, ochranou a udržateľným manažmentom jej hodnôt a ich efektívnou integráciou do procesu environmentálnej výchovy a vzdelávania.
Tematické zameranie príspevkov bolo široké: od rôznych chápaní kultúrnej krajiny z pohľadu reprezentantov širokého spektra disciplín a profesií, cez postavenie kultúrnej krajiny v spoločnosti (krajina ako vec verejná i ako súčasť kultúry a žitej praxe súčasnej spoločnosti), uplatnenie nových vedeckých, výchovno-vzdelávacích a participačných prístupov pri zlepšovaní starostlivosti o krajinu, ukážky konkrétnych spôsobov zaobchádzania s krajinou vo vybraných lokalitách a regiónoch až po príklady efektívnych foriem obnovy a údržby jednotlivých prvkov kultúrnej krajiny.
V každom z príspevkov odznelo znepokojenie z rastúcej miery ohrozenia hodnôt našej krajiny.
Spomínali sa príklady bezohľadného prístupu developerov pri budovaní megalomanských stredísk cestovného ruchu v strede citlivej prírody a krajiny, trasovania niektorých úsekov diaľnic, ktoré neberie ohľad na dotknutú krajinu, výstavba tzv. malých vodných elektrární na úkor prírodných úsekov riek a priľahlej prírody a krajiny, pustošenie starých alejí a brehových porastov, neregulovaná záplava bilbordov, strácajúci sa vzťah a rastúca ľahostajnosť voči krajine, ale aj legislatívne a organizačné nedostatky pri ochrane a spravovaní kultúrnej krajiny a deficity pri plnení záväzkov, ktoré pre nás vyplývajú z príslušných medzinárodných dokumentov, vrátane Európskeho dohovoru o krajine.
Riešenie vidia účastníci a účastníčky podujatia v dôslednom chápaní kultúrnej krajiny ako vzácnej a akútne ohrozenej súčasti kultúrneho dedičstva, životného prostredia či domova v najširšom zmysle slova. V tomto zmysle navrhujú a žiadajú integrovať ochranu a udržateľné spravovanie hodnôt kultúrnej krajiny do Ústavy SR, príslušných právnych noriem, do celej výchovno-vzdelávacej sústavy, ale najmä do každodenného života.
_____________________
Seminár sa uskutočnil s podporou GA VEGA, konkrétne Grantového projektu 2/0023/15 Analýza časovo-priestorovej dynamiky vybraných štruktúr kultúrnej krajiny Slovenska, ich ochrana a udržateľné využívanie (vedúcim projektu je RNDr. Ján Hanušin a členmi riešiteľského kolektívu sú prof. Mikuláš Huba, prof. Vladimír Ira, doc. Ján Lacika a Mgr. Robert Pazúr z Geografického ústavu SAV ako aj Ing. Dagmar Štefunková a Mgr. Martin Izsiff z Ústavu krajinnej ekológie SAV).
Zborník rozšírených abstraktov z podujatia sa pripravuje do tlače a mal by vyjsť v najbližších týždňoch.
Mikuláš Huba