Aktuality

XXI. Svetový kongres ICLA (Medzinárodná asociácia porovnávacej literatúry) v dňoch 21. – 27. júla 2016 sa niesol v znamení porozumenia medzi kultúrami, ako to formulovali predseda asociácie Hans Bertens (Utrechtská univerzita), vedúci organizačného tímu konferencie Achim Hölter (Viedenská univerzita) a predstaviteľ organizácie UNESCO Frank La Rue.

Všeobecná téma kongresu znela Mnoho jazykov porovnávacej literatúry. Konferencia pozostávala z vyše 1500 prednášok v troch jazykoch (angličtina, nemčina, francúzština), resp. zhruba 500 paralelných panelov, ktoré boli rozdelené do piatich tematických prúdov: A. Umenie ako univerzálny kód, B. Jazyk – podstata svetovej literatúry, C. Mnoho kultúr, mnoho idiómov, D. Jazyk tematológie a E. Komparatisti v praxi – profesionálna komunikácia.

Jazyk sa prediskutovával ako „národný“ idióm, ako východiskový alebo cieľový jazyk v procese literárneho prekladu, ako súčet jazykov svetovej literatúry aj ako nevyhnutný meta-jazyk vedeckého diskurzu a teoretickej terminológie. V širšom význame sa kongres zaoberal jazykom ako vyjadrovacím prostriedkom spoločenských alebo etnických skupín, ako diskurzívnym kódom, ako samostatným predmetom literatúry, ako vyjadrením kľúčových problémov a myšlienok pri porovnávaní literatúry a zároveň jazykom v metaforickom zmysle literárnych štýlov a smerov. Kým niektoré panely navrhovali vedecké rady ICLA, iné organizovali vedecké inštitúcie; tretiu skupinu tvorili samostatné, nezaradené prednášky.

Medzi najvýraznejšie témy panelových diskusií patrili migračná a exilová literatúra, literárny preklad, digitálne humanitné vedy, rozdielne prístupy k naratológii, kultúrna pamäť v literatúre, literatúra a životné prostredie, queerové perspektívy, literatúra a antropocentrická doba, svet čínskeho znakového písma a svetová literatúra, kolonizácia, globalizácia, post-imperiálne obdobie a tzv. nová svetová literatúra. Okrem vedkýň a vedcov z Európy a Severnej Ameriky boli na kongrese výrazne zastúpení literárni vedci z Indie, Číny, Iránu a Brazílie, ktorí organizovali sekcie tematizované okolo príslušných národných literatúr. Stredoeurópania tiež priniesli na kongres svoje témy: Porovnávacia literatúra v stredoeurópskom kontexte (sekcia organizovaná Maďarskou akadémiou vied), Dynamika rómskych literatúr a ich mnoho jazykov (sekcia organizovaná medzinárodným vedeckým tímom) a Staré a nové koncepty porovnávacej literatúry v globalizovanom svete (sekcia organizovaná Česko-slovenskou asociáciou porovnávacej literatúry).  

Sekcia Staré a nové koncepty porovnávacej literatúry v globalizovanom svete pozostávala zo štyroch panelov, ktoré trvali dva dni. Zúčastnili sa ich vedkyne a vedci z Iránu, Veľkej Británie, Poľska, Rumunska, Českej republiky a Slovenska. Z Ústavu svetovej literatúry SAV sa na kongrese vo viacerých sekciách zúčastnili Mária Bátorová, Jana Cviková, Róbert Gáfrik, Dobrota Pucherová, Libuša Vajdová, aj doktorandi Lívia Paszmárová a Krištof Anetta. Mária Bátorová sa v spolupráci s Ivom Pospíšilom z Brna podieľala aj na organizácii ďalšej sekcie ´Autor´, ´text´ a ´čitateľ´. So samostatnou prednáškou vystúpil Jozef Marián Gálik z Ústavu orientalistiky SAV.

Na kongrese odznelo niekoľko plenárnych prednášok hostí, medzi ktorých patrili: Marina Warner, britská spisovateľka a literárna historička zaoberajúca sa predovšetkým mýtografiou a feminizmom v literatúre; rakúsky spisovateľ Christoph Ransmayr; rumunsko-nemecká nositeľka Nobelovej ceny za literatúru Herta Müller; Joep Leerssen z holandskej akadémie vied zaoberajúci sa predovšetkým nacionalizmom a imagológiou, ako aj významní americkí komparatisti Emily Apter a David Damrosch. Plenárne prednášky vytvorili priestor  na  prepojenie množstva tematických a teoretických prúdov konferencie a dialóg o súčasných trendoch v porovnávacej literatúre.

Okrem vedeckých prednášok bol na kongrese už tradične bohatý sprievodný program: prehliadka mesta, recepcia v Mestskej radnici, prehliadky knižnice Viedenskej univerzity, exkurzie do okolia, ako aj záverečná večera. Na konferencii sa taktiež zúčastnilo dvadsať vydavateľstiev, ktoré prezentovali svoje publikácie v oblasti literárnej vedy v stánkoch rozostavených na nádvorí hlavnej univerzitnej budovy, ktoré bolo ústredným bodom kongresu.

Sinológ Jozef Marián Gálik z Ústavu orientalistiky SAV  sa na svetových kongresoch ICLA zúčastňuje od roku 1970, tohtoročná účasť bola jeho desiata. O svojom vystúpení na Svetovom kongrese ICLA nám povedal:

„Hlavnou témou kongresu, podľa môjho názoru, boli jazyky ako podstata svetovej literatúry, najdiskutovanejšieho problému literárnej komparatistiky posledných rokov. Bola diskutovaná jednak v skupinovej sekcii Jazyk – podstata svetovej literatúry, jednak v referátoch jednotlivých účastníkov v tej istej podtéme. Ja som volil túto druhú formu a predniesol som referát na tému: On Two First Books ´What is World Literature 1992 – 2003´ , ktorý hodnotil dve knihy s tým istým názvom v slovenčine a v angličtine, publikovaných s 11-ročným odstupom: prvú z pera Dionýza Ďurišina,  najvynikajúcejšieho slovenského literárneho komparatistu a druhú od Davida Damroscha, najuznávanejšieho amerického komparatistu dneška, a ukázal som na ich rôznorodý charakter. Prvú ako systematickú príručku a druhú ako vynikajúci výber článkov, ale obe ako nevšedné vedecké diela. Treba povedať, že len v tejto časti podtémy kongresu malo podľa programu odznieť vyše 150 referátov. Na kongrese sa zúčastnili renomovaní predstavitelia svetovej orientalistiky, čo sa nedá vždy povedať o delegátoch z ČĽR, kde sa značne prejavila snaha povoliť účasť predstaviteľom sympatizujúcim s režimom a nedostatná akademická sloboda.“

(ľ. s.)