Aktuality

Vedci zistili, že esenciálne oleje dezinfikujú staré dokumenty a zabíjajú plesne, ktoré ich požierajú. Tím z Ústavu molekulárnej biológie SAV pod vedením Dr. Domenica Pangalla sa dlhodobo snaží nájsť nové cesty na ochranu kultúrneho dedičstva pred mikróbmi.

V jednej banke sa nachádza fotka a v druhej esenciálny olej z oregana. Ten sa po zapnutí prístroja k fotografii rozprúdi, aby zabil plesne, ktoré ju napadli. Následne ho vedci odvedú do tretej banky s aktívnym uhlím, ktoré ho neutralizuje. „Ak by sme olej neodvádzali, náš ústav by pripomínal pizzeriu,“ vysvetľuje Dr. Domenico Pangallo, DrSc. z Ústavu molekulárnej biológie SAV. Fotografia sa po dezinfekcii môže bezpečne archivovať alebo putuje do rúk reštaurátorom. To, aký účinok olej má, záleží na jeho druhu. „Vyskúšali sme ich veľa a zatiaľ sa zdá, že najlepšie sú oregano a tymian,“ vymenúva Domenico Pangallo. Zároveň dodáva, že pri testovaní vedci nepozerajú iba na to, či olej plesne zabije, ale aj na to, pri akej koncentrácii je efektívny, či nedegraduje ľudskú DNA a v neposlednom rade, či nefarbí ako napríklad olej z levandule.

„Momentálne študujeme, prečo majú práve tymian a oregano dobré vlastnosti na dezinfekciu niektorých povrchov,“ hovorí Domenico Pangallo. Vedci sa pri výskume inšpirovali odbornými článkami, ktoré hovorili o využití esenciálnych olejov  na dezinfekciu povrchov v nemocniciach.

Vedecký tím ústavu molekulárnej biológie sa touto technikou snaží ochrániť napríklad fotky, ktoré sú vyhotovené na albumíne, čiže bielku z vajec. „Touto technikou sa robili prakticky všetky fotografie  na rozhraní 19. a 20. storočia. Ak je pleseň pre tento materiál nebezpečná, tak za rok môžeme mať z fotky iba polovicu, čo by bola pre kultúrne dedičstvo obrovská škoda,“ vysvetľuje Domenico Pangallo. Jeho vedecký tím bol tento rok aj súčasťou konzorcia v projekte Moderný prístup k posudzovaniu znehodnotenia a dezinfekcie historických knižných zbierok.

Esenciálne oleje však nefungujú na všetky povrchy a druhy plesní rovnako, preto musia vedci najprv urobiť mikrobiálnu diagnostiku predmetu. Pri analýze starej fotografie vedci najprv neinvazívne odoberú vzorky, ktoré kultivujú a podrobia analýze DNA. „Fotografia je ako pacient, nemôžete kúsok odstrihnúť a potom na ňom experimentovať,“ hovorí molekulárny biológ.  Keď zistia, aké mikroorganizmy sa na nej nachádzajú, skúmajú, či „hosťovský materiál“ aj požierajú.

Diagnostiku pamiatok robia vedci z Ústavu molekulárnej biológie SAV aj pre rôzne inštitúcie a múzeá, aj keď Domenico Pangallo tvrdí, že by ich mohlo byť viac, keby boli reštaurátori otvorenejší novým postupom. „Robili sme kultivačnú mikrobiálnu analýzu a analýzu DNA múmie Žofie Šerédy, analýzu sochy Cyrila a Metoda na Devíne či najstaršej fresky na Slovensku, ktorá je v Starej Lomnici,“ vymenúva Domenico Pangallo, ktorý so svojím tímom z Laboratória environmentálnej a potravinovej mikrobiológie získal tento rok Cenu SAV za ochranu kultúrneho dedičstva a výskum kvality tradičných slovenských potravín. 

Chcete sa o výskumoch Dr. Domenica Pangalla, DrSc. a jeho tímu dozvedieť viac? Prečítajte si aj rozhovor, ktorý s ním vyšiel v najnovšom vydaní Správ SAV.

Zuzana Vitková

Foto: Róbert Grznár