Dlhoročný riaditeľ ÚMMS SAV Vladimír Giba tragicky zahynul
Ing. Vladimír Giba, CSc.
(*23. 2. 1944 – †4. 7. 2016)
V pondelok 4. júla2016 pri dopravnej nehode vo veku 72 rokov tragicky zahynul dlhoročný riaditeľ Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV Ing. Vladimír Giba, CSc.
Ing. Vladimír Giba, CSc. celú svoju profesionálnu kariéru venoval SAV. Po skončení SVŠ v Michalovciach a štúdia na Strojníckej fakulte SVŠT v Bratislave, kde študoval v odbore výrobné stroje a zariadenia – stroje chemického a potravinárskeho priemyslu, nastúpil v roku 1967 do svojho prvého zamestnania na Ústav mechaniky strojov SAV. Vedecky začal pracovať v Oddelení dynamiky tuhých telies. Keď v roku 1977 úspešne ukončil externú ašpirantúru obhajobou kandidátskej práce Experimentálna analýza mechanických sústav s hysteréziou (v Ústave termomechaniky ČSAV), začal budovať vlastné oddelenie experimentálnej mechaniky, ktoré možno považovať za jedno z prvých oddelení aplikovaného výskumu v SAV. Laboratórium sa venovalo najmä meraniam vibrácií a hluku; svojich stálych priemyselných partnerov si našlo v najvýznamnejších československých podnikoch ako Slovnaft Bratislava, VSŽ Košice, ZŤS Zvolen, Meopta Bratislava, VUMA Nové mesto nad Váhom a ďalšie.
V roku 1978 absolvoval šesťmesačný študijný pobyt na Institute of Sound and Vibration Research patriaci Univerzite v Southamptone a na Univerzite v Bristole. Osvojil si spôsob práce, ktorý umožňoval efektívny prenos aj navonok komplikovaných metód teoretickej mechaniky do experimentálnej praxe a do konca svojej profesionálnej kariéry ho zanietene presadzoval. Za vedeckú činnosť mu dvakrát udelili Cenu SAV. Stal sa uznávaným slovenským odborníkom na problémy hluku a vibrácií, pričom ho vyhľadávali všetci, ktorí v tejto oblasti potrebovali vyriešiť reálny problém. Jeho prístup k vedeckej práci natrvalo predurčil poslanie ústavu, ktorý najskôr ako zástupca (1992 – 1995), neskôr v pozícii riaditeľa (1996 – 2004) pomáhal dotvoriť do jeho dnešnej podoby.
Ústav materiálov a mechaniky strojov SAV, ktorý vznikol spojením dvoch odlišných ústavov – Ústavu mechaniky strojov SAV a Ústavu kovových materiálov SAV – v pohnutých porevolučných rokoch viedol ako jeden celok, bez uprednostňovania ktorejkoľvek jeho časti. Funkciu riaditeľa chápal ako službu a najväčšiu časť energie vynakladal na vytváranie nevyhnutného priestoru pre realizáciu nás, jeho spolupracovníkov. V tejto službe, na rôznych postoch, aj po ukončení pôsobenia vo vedení ústavu, vytrval až do posledného dňa.
Bol otvorený, priamy, čestný, nadmieru kompetentný a mal zvláštny dar povedať ľuďom do očí pravdu bez toho, aby sa niekto urazil. Preto si získal rešpekt a uznanie, ktoré navždy ostanú zapísané v srdciach tých, ktorí ho poznali. Jeho tragickým odchodom nepochybne prichádzame o kľúčovú oporu v našej ďalšej činnosti.
Rozlúčime sa s ním v piatok 8. júla 2016 o 14.00 hodine na cintoríne v Petržalke.
Vlado ďakujeme, nikdy na Teba nezabudneme...
Karol Iždinský a Fero Simančik