Sedem desaťročí akademickej etnológie na Slovensku
Pripomíname si 70. výročie založenia Ústavu etnológie SAV
Ústav etnológie Slovenskej akadémie vied (ÚEt SAV) oslavuje 70 rokov. Vznikol v roku 1946 ako Národopisný ústav Slovenskej akadémie vied a umení. V súčasnosti je vrcholným vedeckým pracoviskom základného a aplikovaného výskumu v odboroch etnológia, kultúrna a sociálna antropológia a religionistika. Hlavným poslaním ústavu je skúmať človeka a jeho sociálne vzťahy, jeho spôsob života, ako aj kultúrne tradície v lokálnej a globálnej perspektíve, s dôrazom na slovenský a stredoeurópsky kontext. Na svojom konte má množstvo významných národných i medzinárodných projektov, publikácií a niekoľko prestížnych medzinárodných ocenení.
Pri príležitosti výročia ústav pripravil na 17. jún 2016 Laudačný deň v Pálffyho paláci v Bratislave a v októbri tohto roku sa v Smoleniciach uskutoční medzinárodná konferencia na tému Etnológia v treťom tisícročí: témy, metódy, výzvy. Pracovníci ÚEt SAV pred medzinárodným fórom predstavia výsledky svojich súčasných vedeckých výskumov, ktoré flexibilne reagujú na aktuálne spoločenské výzvy.
„Na Laudačnom dni si spolu s našimi domácimi i zahraničnými hosťami a kolegami pripomenieme túto významnú udalosť, predstavíme publikáciu a výstavu, ktoré sú venované 70 rokom vedecko-výskumného pôsobenia nášho pracoviska na vedeckej scéne. Tento deň je poňatý ako slávnostné stretnutie milovníkov etnológie, na ktorom budeme prezentovať pôsobenie nášho pracoviska a jeho významné výsledky. Viacerým kolegyniam a kolegom udelíme pri príležitosti nášho jubilea pamätné plakety ÚEt SAV za ich prínos k rozvoju pracoviska a vedeckého odboru etnológia. Predseda SAV prof. P. Šajgalík pri tejto príležitosti udelí ocenenie Zlatú medailu SAV,“ priblížila program osláv výročia riaditeľka ústavu Tatiana Podolinská. Laudačný deň sa uskutoční v Pálffyho paláci na Zámockej ulici 47 v Bratislave.
Zameranie a aktivity ústavu ako vedeckého pracoviska podľa jeho riaditeľky predstavujú dve základné línie: „Prvou je komplexný, sociálno- a kultúrno-antropologický výskum človeka a sociálnych skupín v podmienkach modernej, respektíve postmodernej spoločnosti. Druhou je výskum národného kultúrneho dedičstva a jeho miesta v stredoeurópskych i globálnych súvislostiach“. Z profilácie výskumu Ústavu etnológie SAV vyplýva, že sa aktívne zapája do medzinárodného bádania na európskej i svetovej úrovni v oboch hlavných líniách. S ohľadom na historický kontext, kultúrne, spoločenské, politické i ekonomické väzby osobitú úlohu zohráva akademická spolupráca v rámci európskeho regiónu. Zároveň je dôležité podčiarknuť, že výskumy ÚEt SAV v oblasti národného kultúrneho dedičstva tvoria nezastupiteľnú činnosť pre spoločnosť na Slovensku. Poznatky z týchto výskumov sú nevyhnutným základom pre prípravu nominácií prvkov tradičnej kultúry Slovenska do Reprezentatívneho zoznamu kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Odborníci ÚEt SAV nielen poskytujú tieto poznatky, ale na úrovni UNESCO sa zúčastňujú na rokovaniach a kvalifikovane argumentujú priamo v procese negociácií o zápise každého prvku.
„Naše vedecko-výskumné pracovisko sa posledné tri desaťročia výrazne posunulo od historického, vývinového alebo typologického štúdia (tradičnej) kultúry vlastného národa vo vlastnej krajine smerom ku komplexnejšiemu (antropologickému) výskumu človeka a jeho kultúry. Prejavila sa tiež dlhodobejšia snaha preniesť výskumy aj do iných krajín. Okrem Slovenska ich realizujeme napríklad i v Maďarsku, Chorvátsku, Srbsku, Rumunsku, Bulharsku, ale aj vo Veľkej Británii, Mexiku a v Guatemale,“ konštatuje predsedníčka Vedeckej rady ÚEt SAV Gabriela Kiliánová.
Od 90. rokov 20. storočia sa na pracovisku riešilo 64 medzinárodných projektov, z toho bolo osem financovaných z grantových schém Európskej únie. Národných projektov, financovaných domácimi grantovými agentúrami, bolo riešených vyše 100, z nich dve Centrá excelentnosti združovali vo výskumných tímoch spektrum odborníkov etnológie, religionistiky aj ďalších humanitných a sociálnych vied. Okrem základného výskumu sa na pracovisku realizujú aj aplikačné projekty. „Ústav etnológie SAV implementuje na rôznych úrovniach spoločnosti inovatívne poznatky späté s problematikou života národnostných menšín na Slovensku, vzťahov minorít a majority, ľudských práv, rodovej rovnosti, sociálnej exklúzie a inklúzie, migrácie a kultúrnej rozmanitosti. Tieto poznatky sú priamo aplikovateľné v tvorbe rozvojových politík v Slovenskej republike, ale aj v rámci politík Európskej únie“, povedala Monika Vrzgulová, členka Vedeckej rady ÚEt SAV.
Pod značkou ÚEt SAV sa realizovali stovky terénnych výskumov doma i v zahraničí. Základný výskum sa zameriava na etnologické a kultúrnoantropologické štúdium kultúry a spôsobu života Slovákov na Slovensku i v zahraničí, ako aj národností a etnických skupín žijúcich na našom území. Výskum sa sústreďuje na porovnávacie medzikultúrne štúdium etnických skupín a národov Európy. Pracovisko zabezpečuje zhromažďovanie, spracovávanie, ochranu a praktické využívanie archívnych fondov. Vedecké archívy pracoviska sa začali budovať v roku 1953. Archív textov obsahuje 1 486 výskumných správ, digitálny archív viac ako 125 tisíc digitalizovaných obrazových dokumentov (fotografií, diapozitívov a kresieb) z územia Slovenska a niektorých zahraničných výskumných ciest domácich etnológov. Súčasťou pracoviska je odborná knižnica, v ktorej je k dispozícii odbornej i laickej verejnosti 12 556 kníh a 53 titulov periodík, z nich je 42 zahraničných.
Pracovníčky a pracovníci ÚEt SAV sa autorsky podieľali na viac ako 300 monografických dielach. Naše publikácie vychádzajú v domácich (VEDA, ÚĽUV, ÚEt SAV, UMB) aj zahraničných renomovaných vydavateľstvách (Peter Lang Verlag, Polity Press, Franz Steiner Verlag či Karolinum Univerzity Karlovej v Prahe) s vysokou odbornou a profesionálnou úrovňou. Reaguje na ne aj medzinárodná akademická obec, sú recenzované a citované. Ako upozorňuje predsedníčka Vedeckej rady Gabriela Kiliánová: „Hodnotu vedeckých výstupov ÚEt SAV nemeriame iba medzinárodne, ale aj národne: mnohé sú pre spoločnosť na Slovensku nenahraditeľné“.
Vedecký časopis Ústavu etnológie Slovenský národopis/Slovak Ethnology existuje ako jediné vedecké periodikum svojho druhu nepretržite 64 rokov. V posledných rokoch sa cielenou stratégiou usiluje zvýšiť svoj medzinárodný vedecký impakt. „Výsledkom našich snáh je napríklad výrazný nárast citovanosti Slovenského národopisu v článkoch evidovaných v databáze WOS od roku 2012, pričom máme výrazne vyššiu citovanosť v porovnaní s viacerými obdobnými etnologickými časopismi v okolitých krajinách“, doplnila šéfredaktorka časopisu G. Kiliánová.
„Osobitosťou Ústavu etnológie SAV v oblasti základného aj aplikovaného výskumu je, že poznatky získavame prevažne terénnym výskumom s využitím kvalitatívnych metód. Prinášame tak zistenia „zvnútra“ jemnejších úrovní spoločnosti ako veľké reprezentatívne výskumy a dokážeme sofistikovanejšie odpovedať na otázky „Prečo?“ sa veci dejú a „Ako?“ sa ľudia správajú. Prostredníctvom celého spektra kvalitatívnych metód, ktoré sú metódami etnografického výskumu, dokážeme poskytnúť kvalitatívne mikrosondy (tzv. case-studies, alebo „mikroetnografie“) k akémukoľvek reprezentatívnemu výskumu, programu alebo aj vládnemu opatreniu. Na základe nich vieme navrhnúť piloty, vypracovať dopadové štúdie, expertízy, evalvácie, nastaviť a testovať implementačné nástroje vládnych opatrení či efektivitu implementácie projektov,“ zdôrazňuje riaditeľka pracoviska. Prostredníctvom metódy tzv. viaclokalitnej („multisited etnography“) a viacvrstvovej etnografie („multilayered ethnography“) je zasa možné kvalitatívne skúmať fenomény vo viacerých lokalitách súčasne a vo viacerých vrstvách výskumnej vzorky, čím sa získava komplexnejší a reprezentatívnejší obraz o skúmanom fenoméne v synchrónnej perspektíve. „Podobné výskumy sú mimoriadne hodnotným zdrojom informácií ku všetkým kvantitatívnym zberom (tzv. „tvrdým dátam“), pretože poskytujú variabilitu, kontext a hĺbku a umožňujú tak relevatnejšiu interpretáciu,“ dodáva T. Podolinská. „Pri hodnotení efektivity projektov vieme využívať viaceré najmodernejšie spôsoby používané v zahraničí. Napríklad prostredníctvom tzv. participatívnych skupinových techník sa indikátory na meranie nastavujú aj podľa parametrov zvnútra: sledujeme tak, čo hodnotí samotná cieľová skupina ako pozitívne a čo ako negatívne. Zároveň sa samotní „informátori“ podieľajú na zbere, interpretácii aj na analýze dát. Takýmto spôsobom sme napríklad spolupracovali s Národným demokratickým inštitútom pri evalvácii efektivity programu politickej participácie Rómov na Slovensku,“ vysvetľuje vedecký pracovník Tomáš Hrustič.
ÚEt SAV získal niekoľko ocenení, medzi najvýznamnejšie patrí medzinárodne rešpektovaná International Award of Giuseppe Pitré-Salvatore Salomone Marino for Ethnological and Anthropological Studies. Je to raritná cena v sociálnych a humanitných vedách, udeľovaná v odboroch archeológia, porovnávacia religionistika, kultúrna antropológia, etnológia, etnomuzikológia a folkloristika. Cenu udeľuje Centro Internazionale di Etnostoria v Palerme na odporúčanie medzinárodnej poroty. Prvý raz ju v roku 1968 získal PhDr. Adam Pranda, CSc., vedecký pracovník vtedajšieho Národopisného ústavu SAV za vedecký dokumentárny film o krasliciach. Druhýkrát bola cena udelená Ústavu etnológie SAV za Encyklopédiu ľudovej kultúry Slovenska (Bratislava 1995) v roku 1996. Druhým dielom medzinárodného významu bol Etnografický atlas Slovenska (Bratislava 1990). Slovensko sa ním zaradilo medzi 15 krajín Európy, ktoré majú vydané toto základné, rozsiahle etnokartografické dielo. Atlas je výsledkom 20-ročného základného systematického výskumu, a týmto projektom sa slovenská etnológia zaradila medzi krajiny podieľajúce sa na príprave Etnologického atlasu Európy.
Podrobnejšie o poslaní a úlohách Ústavu etnológie SAV informuje jeho aktualizovaná zriaďovacia listina zo dňa 9. 9. 2003. Viac informácií o projektoch a aktuálnych podujatiach poskytujeme organizácia na našej internetovej stránke www.uet.sav.sk.
Zuzana Golianová
Mediálna podpora ÚEt SAV
Bratislava, 14. jún 2016