Aktuality

Vo štvrtok 14. apríla 2016 sa v Akropole Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre konala prednáška Človek a svet zvierat v stredoveku (vybrané aspekty). Vedeckí pracovníci Historického ústavu SAV PhDr. Miriam Hlavačková, PhD., Mgr. Žofia Lysá, PhD., Mgr. Peter Bystrický, PhD. a Mgr. Pavol Hudáček, PhD. prijali pozvanie vedúcej Katedry histórie FF UKF Prof. Janky Hečkovej, CSc. 

Pavol Hudáček hovoril na tému Lesné pasenie svíň na kráľovských a cirkevných majetkoch v ranostredovekej Európe. Uviedol, že sviňa domáca sa v minulosti postupne vyvinula zo svojho predka svine divej, pričom dnes existuje na svete až 25 poddruhov tohto hospodárskeho zvieraťa. Jej pôvod siaha do neolitu, patrila medzi tri najvýznamnejšie domestifikované zvieratá.  Spôsob chovu, a získanie požadovanej váhy pri jej výkrme, nebol náročný. To úzko súviselo hlavne s lesným pasením, predovšetkým v dubových alebo bukových lesoch. Pavol Hudáček objasnil, že s vyobrazením jesenného pasenia svíň v lesoch na žaluďoch sa môžeme často stretnúť v ranostredovekých kalendároch.

Žofia Lysá priblížila prítomným tému O umení lovu s dravými vtákmi. Poľovačka tvorila významnú súčasť voľného času stredovekej šľachty v Európe. Lov s dravými vtákmi sa do Európy rozšíril v 5. storočí z Ázie a do 17. storočia tvoril spolu s lovom pomocou psov rovnocennú zložku poľovačiek. V stredoveku boli dôležitým elementom poľovačiek pomocné zvieratá – lovecké psi a dravé vtáky, vďaka ktorým sa lov rozdeľoval na dva základné druhy, ktoré mali odlišný priebeh i ciele. Lov s loveckými psami prebiehal v lese, pričom lovec na koni a so svorkou psov sa pokúšali zväčša veľkú lesnú zver naháňať dovtedy, až kým zver neunavili. Pes bol hlavným nástrojom lovu. Lov s dravcami prebiehal naopak najmä na otvorených priestranstvách, často v blízkosti vodnej plochy, psy pri takom love hrali pomocnú úlohu pri plašení zvierat, ktoré následne lovili cvičené dravé vtáky, takže aj človek – lovec mal viac statickú rolu. Divina bola obľúbenou lahôdkou na dvore šľachty. Žofia Lysá vysvetlila, že už v stredoveku sa sokoliarstvo chápalo ako zábava, šport aj spôsob zabezpečenia obživy. V stredovekom Uhorsku sa stretli dve tradície sokoliarstva – veľkomoravská a staromaďarská. O love s pomocou dravých vtákov na Veľkej Morave informujú písomné pramene aj archeologické doklady. Aj na staromaďarských náleziskách  sa nachádzajú kovania so zobrazením orla, resp. bájneho vtáka turula.

Miriam Hlavačková sa venovala téme Ryby v stredovekej pôstnej praxi. Ako uviedla, už prví kresťania dodržiavali pravidelné pôstne dni. Z týchto pôstov sa od 4. storočia vyvinula tradícia 40-denného veľkonočného pôstu, počínajúc Popolcovou stredou a končiac Veľkou nocou, s výnimkou nedelí. Okrem toho sa veriaci postili v dni pred veľkými sviatkami. V spomínané dni sa zachovávali úplné pôsty, keď sa jedlo len raz za deň po zotmení a prísne sa zakazovalo nielen konzumovanie mäsa teplokrvných zvierat, ale aj ich produktov, vajec, masti a mliečnych výrobkov. Veriaci mohli jesť studenokrvné živočíchy – hlavne ryby, ďalej obilniny, chlieb, pokrmy zo zeleniny a ovocie. Popri úplných pôstoch existovala aj ďalšia forma pôstu – tzv. pôst zdržanlivosti, pre ktorý síce platilo zrieknutie sa mäsitých pokrmov, ale mohli sa jesť mliečne výrobky alebo vajcia, a to v obvyklom čase. Tieto ľahšie pôsty platili v adventnom období, ktoré sa začínalo štyri nedele pred Sviatkom Narodenia Pána, ako aj pre stredy, piatky a neskôr i soboty bežného týždňa. Oba druhy pôstov umožňovali konzumáciu rýb, ktoré boli dôležitým zdrojom bielkovín a proteínov, najmä v obdobiach, keď sa veriaci zriekali aj mliečnych výrobkov. Aby sa mohol pokryť zvýšený dopyt po rybách, disponovali kláštory užívacími právami na stojaté či tečúce vody v okolí a zakladali vlastné rybníky.

Peter Bystrický prednášal o vzťahu človeka a psa v stredoveku. Podčiarkol, že pes sprevádza človeka tisíce rokov, dostal sa všade tam, kam človek pri osídľovaní Zeme prišiel. Od nepamäti pomáhal pri love a pasení, varoval pred votrelcami a nebezpečenstvom, strážil človeka i jeho majetok. Pes, popri koňovi, bol jediné zviera, ktoré si človek brával do bitiek, a ktoré na bojovom poli spolu s ním umieralo. So žiadnym iným zvieraťom nemá človek také silné puto ako so psom, a žiadne iné zviera nemá k človeku tak blízko ako pes. Pútavá téma prednášok sa prejavila vo vysokom počte prítomných a veľkom množstve otázok, ktoré položili prednášajúcim. 

Text a fotografie: Mgr. Linda Osyková, PhD.