Konferencia o filozofickej antropológii
V dňoch 13. až 15. apríla 2016 sa v Modre-Harmónii konala konferencia Filozofického ústavu SAV na tému Filozofická antropológia (namiesto metafyziky konania). Zúčastnili sa na nej hostia zo Slovenska, Česka, Poľska, Francúzska a Nemecka. Vedecké podujatie bolo v poradí už dvanástym pokračovaním cyklu medzinárodných konferencií Bratislavské filozofické dni.
Jednotlivé dni otvárali prednášky, ktoré predznamenávali základnú problémovú orientáciu konferencie – sociálnofilozofický rámec, konkrétnu antropologickú analýzu, ako aj metodologickú stránku skúmania na poli filozofickej antropológie. Konferenciu otvoril Dr. Petr Kouba z Filozofického ústavu AV ČR s témou „Heidegger a Nancy: Sociálna zmena medzi projektom a udalosťou“. Druhý deň otváral prof. André Scala z L’école d’art idbl intercommunale Digne-les-Bains s analýzou „Pri čom je prítomný šport?“ (A quoi le sport est-il présent?) a záverečný deň sa prof. František Novosád z Filozofického ústav SAV venoval téme „Elementárna úvaha o statuse vied o človeku a spoločnosti“.
Medzi príspevkami nechýbali analýzy, ktoré sa zameriavali na systematické a dejinné súvislosti pôsobenia filozofickej antropológie, a to najmä v nadväznosti na fenomenologické hnutie (raní fenomenológovia, Helmuth Plessner, Edith Steinová, Alfred Schütz). Praktické, politické a etické aspekty uchopili účastníci konferencie prostredníctvom problematizácie konania človeka, práce, moci, otázok súčasného vedeckého výskumu v užšom zmysle aj v širšom zmysle vzťahu prírodných a sociálnych vied. K veľmi atraktívnym témam patrili aj antropologické analýzy umenia.
Na Bratislavských filozofických dňoch sa každoročne stretávajú filozofi z partnerských organizácií Filozofického ústavu vo Varšave a Prahe a pozvaní hostia z prostredia frankofónnej a nemeckej filozofie. Téma tohtoročného podujatia hľadala také antropologické vysvetlenie aktivity človeka, ktoré nevychádza z metafyzických predpokladov. Antropologické hľadisko môže vrátiť skúmaniu ľudskej bytosti pluralitu významových nuáns – a to ako ľudskej bytosti v kontexte kultúry, v premenách intersubjektívnych a sociálnych vzťahov, vo vzťahu k telesnosti, prostrediu, prírode i vo vzťahu k inakosti, ktorý je prejavom religiozity.
Jaroslava Vydrová