Aktuality

Riaditeľ Historického ústavu SAV PhDr. Slavomír Michálek, DrSc. prednášal v stredu 13. apríla 2016 na tému San Francisco 1945, vznik OSN a Československo na pôde Katedry histórie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Prijal pozvanie vedúceho Katedry histórie FF TU Prof. PhDr. Vladimíra Rábika, PhD. a riaditeľa Ústavu dejín Trnavskej univerzity PhDr. Mariána Manáka, PhD. Podujatie sa konalo v spolupráci so Spolkom trnavských historikov Tyrnavia, regionálnou pobočkou Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV.

Riaditeľ HÚ SAV objasnil úlohu Československa v OSN, ktoré patrilo k zakladajúcim členom svetovej organizácie mieru. Československú delegáciu v San Franciscu viedol Jan Masaryk, minister zahraničných vecí, ktorý prišiel priamo z Moskvy, navrhol spôsob, ako mala delegácia postupovať v rokovaniach – byť všade, ale hlásiť sa o slovo iba v prípade obhajoby československých záujmov. Taktiku nazval "to be seen but not to be heard". Prednášajúci považuje slovenský podiel za nezanedbateľný, nakoľko Vladimír S. Hurban, Ivan Krno, Ján Papánek a Ernest Šturc sa aktívne podieľali na tvorbe obsahu vznikajúcej organizácie. Ján Papánek patril medzi 14 diplomatov koordinačného výboru, ktorí formulovali záverečný text Charty OSN. Akt podpisu Charty OSN sa uskutočnil v záverečný deň konferencie 26. júna 1945. Právnu účinnosť nadobudla 24. októbra 1945, keď predstavitelia tridsiatich štátov odovzdali ratifikačné listiny Charty OSN vláde USA, Československo tak učinilo 19. októbra 1945. Vo februári 1946 sa stal generálnym tajomníkom OSN Trygve H. Lie. Slavomír Michálek konštatoval, že OSN sa nestala „svetovým štátom“, ale nástrojom,  ktorého účinnosť záleží na ochote krajín používať ho pre zachovanie mieru a zmierňovanie príčin vojny.

„Československá otázka“ sa riešila v Bezpečnostnej rade OSN dvakrát, v roku 1948 po komunistickom prevrate a v roku 1968 po vstupe okupačných vojsk krajín Varšavskej zmluvy na územie Československa. Prednášajúci uviedol, že hoci Bezpečnostná rada OSN nemala právomoc zvrátiť komunistický prevrat, ani zastaviť intervenciu cudzích vojsk, rezolúcie, ktoré by obe udalosti aspoň odsúdili, mal svet na pôde OSN prijať. Nestalo sa tak, nakoľko Sovietsky zväz ako stály člen Bezpečnostnej rady využil právo veta.

Na záver riaditeľ HÚ SAV hovoril o úlohe Slovenska v OSN. Slovenská republika (SR) sa stala členskou krajinou OSN 19. januára 1993, spolu s Českou republikou sú považované za zakladajúcich členov OSN od roku 1945. Členstvo v OSN tvorí jeden z hlavných pilierov zahraničnej politiky SR. Slovenská republika je v OSN aktívna, získala posty vo viacerých hlavných orgánoch OSN: nestály člen Bezpečnostnej rady OSN, člen Rady pre ľudské práva a člen a neskôr i predseda Hospodárskej a sociálnej rady. Slovensko od svojho vstupu do OSN participovalo v 17 mierových misiách v Európe, Ázii, Afrike a Blízkom východe. Slovenská republika je rešpektovaným členom 193 štátov OSN, ktorá dôsledne podporuje aktivity a ciele tejto svetovej mierovej organizácie.

Plná prednášková sála a diskusia medzi prednášajúcim a poslucháčmi odzrkadľovali záujem prítomných pedagógov a študentov o atraktívnu tému prednášky.

Mgr. Linda Osyková, PhD., Historický ústav SAV