Aktuality

Dňa 10. septembra 2015 sa konala V. medzinárodná konferencia Paradigmy budúcich zmien v 21. storočí, s podtitulom Adaptačné procesy – budúcnosť Európy a Slovenska. Konferenciu zorganizoval Ekonomický ústav SAV, oddelenie Svetovej ekonomiky. Gestorkou konferencie bola doc. Ing. Iveta Pauhofová, CSc.
Konferencia bola vyústením dvoch projektov VEGA: Paradigmy budúcich zmien v 21. storočí  (geopolitické, ekonomické a kultúrne aspekty) a Príjmová stratifikácia a perspektívy polarizácie slovenskej spoločnosti do roku 2030.  Konala sa s finančnou podporou ZSE-Eon, a. s.

Konferencia vytvorila ďalšiu platformu pre posun poznatkov v oblasti strategického smerovania Európskej únie a Slovenska, akcentovanie reálnych súvislostí geopolitického diania a na prezentáciu zásadných aspektov polarizovania slovenskej spoločnosti. Podľa jednotlivých príspevkov možno konštatovať, že globalizácia sa na Slovensku prejavuje všeobecnými, európskymi i celosvetovými tendenciami a trendmi i v oblasti príjmovej polarizácie.  Avšak charakter adaptačných procesov nedokazuje adekvátne reakcie štátnych elít na kumuláciu systémových problémov ekonomiky a spoločnosti.

Časť príspevkov sa týkala pochopenia vzťahov medzi spoločnosťou, ekonomikou a prírodou, druhá polemizovala s existujúcimi politikami, ktoré pri reagovaní na kumulovanie negatívnych zlomových javov pokračujú v používaní tradičných nástrojov, selektívne riešiacich  parciálne problémy. Hľadanie a formulovanie vlastných národných politík a ich aplikácia v podmienkach globalizácie, ktoré by dosiahli efektívnu adaptáciu na neustále sa meniace podmienky, je nesmierne ťažké. Dôvodom je najmä rôznorodosť záujmov jednotlivých aktérov v globalizovanom svete (transnacionálnych korporácií, štátov a pod.) a obmedzená schopnosť štátov (vlád) samostatne riešiť nahromadené problémy. Členstvo Slovenska v EÚ predurčuje, že globálne problémy, ktoré dopadajú na slovenskú spoločnosť a ekonomiku na začiatku 21. storočia, môže Slovensko riešiť len v spolupráci s ostatnými krajinami EÚ v zmysle platnej európskej legislatívy. Pritom je mimoriadne dôležité, aby riešenia nesmerovali proti vlastným národným prioritám Slovenska a jeho obyvateľstva. Pre uchopenie problematiky adaptačných procesov je z metodologického pohľadu nevyhnutné zohľadňovať tri aspekty: (1.) negatívne procesy sa kumulujú v krátkom časovom úseku a majú medzinárodný až globálny dosah (t. j. je malý predpoklad vzájomnej pomoci krajín, každá sa prednostne koncentruje na riešenie vlastných problémov); (2.) graduje oddeľovanie reálnej a virtuálnej ekonomiky pri rastúcej úlohe finančného sektora a za prehlbovania príjmovej polarizácie a prerozdeľovania bohatstva nie v jednej krajine či regióne, ale celosvetovo; (3.) radikálne zmeny prírodných podmienok nadobúdajú komplexný charakter, čo perspektívne vyradí veľké plochy poľnohospodárskej pôdy, lesov a pasienkov z obhospodarovania a bude existenciálne limitovať produkciu poľnohospodárskych komodít, potravín a dostupnosť pitnej vody. Naštartované procesy globálneho charakteru povedú k prekresleniu geopolitickej mapy rozloženia národov a súčasných integračných zoskupení.

Pred vedou stoja mimoriadne náročné úlohy, vyžadujúce rozvíjanie interdisciplinárnych prístupov pri raste jej nezávislosti. V súvislosti s kvalitatívne novou úlohou vzdelávania má práve veda funkčne pôsobiť  vo výchove k schopnosti systémovo chápať súvislosti.

V bohatej diskusii k predneseným príspevkom sa potvrdila potreba novej kvality adaptačných procesov, ktorá by mala reflektovať rozloženie pôsobenia jednotlivých faktorov v čase a v určitej hierarchii. Potvrdilo sa, že nová kvalita adaptačných procesov kladie zásadne nové nároky i na vedeckú prácu, vedecké chápanie súvislostí a na interdisciplinaritu. Problematika adaptačných procesov globálnej ekonomiky a spoločnosti bude v nasledujúcom období rezonovať v spojitosti so zmenou paradigmy budúceho vývoja ľudskej spoločnosti na planéte Zem.

O tom, že skúmanie globalizácie a jej jednotlivých prejavov a dôsledkov má interdisciplinárny charakter, svedčí aj prehľad inštitúcií, v ktorých pôsobia účastníci konferencie. Boli medzi nimi  vedeckí a výskumní pracovníci z fakúlt spoločenskovedného zamerania na univerzitách a vysokých školách (Ekonomická univerzita Bratislava, Vysoká škola ekonomická Praha, Ekonomická fakulta Technickej univerzity Košice, Vzdelávací a konzultačný inštitút v Bratislave Vysoké školy mezinárodních a veřejných vztahů Praha, Právnická fakulta Univerzity Komenského Bratislava, Mendelova univerzita Brno, Paneurópska vysoká škola Bratislava, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka), aj účastníci z fakúlt a univerzít technického zamerania (Technická univerzita Liberec a Materiálovotechnologická fakulta STU Trnava) a z ďalších organizácií z oblasti riadenia a praxe (Inštitút zamestnanosti Bratislava, Štatistický úrad SR, Ministerstvo kultúry SR, Úrad vlády SR). Súčasné geopolitické procesy si vyžiadali prezentáciu názorov zo strany Ruskej federácie a  Veľvyslanectvo Ruskej federácie na Slovensku na túto požiadavku konferencie vyslalo radcu-vyslanca Andreja Šabanovac. Na konferencii sa aktívne zúčastnili nielen vedeckí pracovníci a výskumníci z Ekonomického ústavu SAV, ale aj kolegovia z Filozofického ústavu SAV.

Úplný program konferencie:

http://ekonom.sav.sk/dokumenty/podujatia_foto_a_pdf/paradigmy5/program_paradigmyv.pdf

Príspevky z konferencie sú súčasťou Zborníka statí, dostupné v elektronickej forme na internetovej stránke Ekonomického ústavu SAV:

http://ekonom.sav.sk/uploads/journals/313_pauhofova_zbornik_paradigmy_v_2015.pdf

Text: Ing. Ján Košta, CSc., foto: V. Šimíček