Aktuality

Ako bude vyzerať populácia Slovenska o pár desaťročí a ako sa budú vyvíjať rodiny a domácnosti? Dokážeme predpovedať, čo prinesú zmeny v reprodukčnom správaní? Aké sú dôvody starnutia krajiny? Aj to boli témy bratislavskej vedeckej kaviarne SAVinci, na ktorej v pondelok 7. septembra vystúpil RNDr. Branislav Šprocha, PhD., pracovník Prognostického ústavu SAV a vedúci Výskumného demografického centra pri Inštitúte informatiky a štatistiky (INFOSTAT).

B. Šprocha vyštudoval odbor demografia a geodemografia na Univerzite Karlovej v Prahe. Špecializuje sa na analýzy rodinného správania, výskum rodín a domácností Slovenska a vzdelanostnej štruktúry jeho obyvateľov, reprodukčné správanie rómskeho obyvateľstva na Slovensku. Okrem iného sa spolupodieľal napríklad aj na monografii Reprodukcia rómskeho obyvateľstva na Slovensku a prognóza jeho populačného vývoja, či Prognózy vývoja rodín a domácností na Slovensku do roku 2030.

B. Šprocha na vedeckej kaviarni zdôraznil, že reprodukčné správanie obyvateľstva na Slovensku sa dramaticky zmenilo „a zmena má značný dopad aj na fungovanie spoločnosti“. Pokiaľ ide o počet detí, na jednu ženu narodenú na konci 19. storočia pripadalo priemerne zhruba päť detí. Generácia zo začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia sa už dostala v štatistike pod dve deti na jednu ženu. „Takže sa postupne prestáva presadzovať dvojdetný model rodiny,“ hovorí B. Šprocha. Upozornil tiež na zmeny v intenzite a časovaní plodnosti, podľa neho sa postupne začal zvyšovať priemerný vek ženy pri narodení prvého dieťaťa. Súčasne dynamicky narástol podiel detí narodených mimo manželstva. Teraz tvoria už takmer 40 percent z celkovo narodených detí, kým napríklad v roku 1980 to bolo zhruba šesť percent. Behom posledných desaťročí sa mení reprodukčné správanie. Najmä u žien narodených v sedemdesiatych rokoch a neskôr. V mladom veku sa málo žien stalo matkou, materstvo odkladajú do vyššieho veku.

Výsledkom takéhoto vývoja je postupný pokles priemerného počtu detí na jednu ženu až k číslu 1,5 až 1,6 (pred niekoľkými desaťročiami to boli dve deti). Výrazne tiež klesá šanca, že muži a ženy na Slovensku vstúpia do manželstva. Ustúpila tradícia, že viac ako 90 percent slovenských žien sa aspoň raz vydá (85 % mužov ožení). V súčasnosti netvorí podiel mužov, na ktorých to platí ani 60 percent a spomedzi žien sa vydá zhruba 70 až 75 percent. Po raste rozvodovosti v deväťdesiatych rokoch sa do dvadsiatich rokoch rozvedú zhruba štyri z desiatich manželstiev, kým kedysi to bolo len do desať percent.

B. Šprocha hovoril aj o číslach úmrtnosti a raste strednej dĺžky života, ktorá však nedosahuje ani priemer Európskej únie. Napríklad oproti Švédsku žijeme o osem rokov kratšie. Opísal počet a štruktúru domácností. Podľa neho toto všetko vedie k tomu, že Slovensku bude o pár desaťročí medzi krajinami, ktoré najdynamickejšie starnú. V roku 2050 podľa neho bude medzi „najstaršími“ štátmi Európy.

Na stretnutí sa hovorilo napríklad aj o tom, ako môžu starnutie ovplyvniť migranti, ako na prognózy o populácii reagujú štátne inštitúcie...

Slovenská akadémia vied pripravuje Bratislavské vedecké kaviarne SAVinci aby predstavila verejnosti prácu svojich špičkových vedcov. Tento rok bol už hosťom tohto podujatia Ján Tkáč z Chemického ústavu SAV, ktorý hovoril o význame chémie pre diagnostiku ochorení, Marína Cihová (Ústav experimentálnej onkológie SAV) s témou ako vedci skúšajú atakovať nádorové bunky a pracovníci Archeologického ústavu SAV Mattej Ruttkay a Karol Pieta. Ich vystúpenie na SAVinci bolo v auguste mimoriadne na piešťanskom hudobnom festivale Grape, hovorili najmä o tom, ako archeológom pomáha moderná technika.

(pod), foto: Gabriel Kuchta