Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Zuzana Gažová, vedúca oddelenia biofyziky z ÚEF SAV v Košiciach, „duša“ organizačného výboru.

O štruktúre a stabilite biomakromolekúl

13. 7. 2015 | videné 1191-krát

Tím oddelenia biofyziky Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach mal začiatok letného dovolenkového obdobia veľmi aktívny. V spolupráci so Slovenskou fyzikálnou spoločnosťou a Slovenskou biofyzikálnou spoločnosťou totiž zorganizoval v dňoch 30. júna až 3. júla v poradí už 9. medzinárodnú konferenciu pod názvom „Štruktúra a stabilita biomakromolekúl SSB 2015“.

 

Biofyzici, biochemici a molekulárni biológovia opäť dostali možnosť prezentovať  najnovšie výsledky svojich výskumov a oboznámiť sa s prácou svojich kolegov. Záujem o stretnutie a výmenu skúseností bol a v modernej Univerzitnej knižnici Technickej univerzity v Košiciach sa stretlo viac ako 70 vedcov nielen zo Slovenska a blízkej Českej republiky, ale aj z Nemecka, Talianska, Poľska, Ukrajiny i vzdialených USA (konkrétne zo štátu Texas), Taiwanu a Indie. „Úlohou konferencie bolo ukázať najnovšie poznatky v oblasti štruktúry, stability a agregácie biomakromolekúl. Významný priestor sme poskytli využitiu matematického modelovania a fyzikálno-chemických metód pri štúdiu a aplikácii biomakromolekúl v biomedicíne a v bio-nanotechnológiách,“ povedala jedna z hlavných organizátoriek, vedúca oddelenia biofyziky ÚEF SAV RNDr. Zuzana Gažová, PhD. „Štvordňový program zahŕňal odborné prednášky a posterovú sekciu, v rámci ktorých mali účastníci konferencie priestor na mnohé odborné aj neformálne diskusie a výmenu poznatkov, ako aj pre vznik nových spoluprác. Doktorandom konferencia poskytla možnosť získania prvých medzinárodných vedeckých skúseností nevyhnutných pre ich kvalitnú výchovu.“

 

Úvodná prednáška patrila Fabiovi Biscarinimu z Univerzity v Modene (Taliansko), ktorý sa zameral na využitie bioelektroniky pri liečbe poškodenia miechy. Jeho kolega Carlo Bortolloti informoval o katalytických vlastnostiach cytochrómu c. Francesco Valle z CNR v Bologni  (Taliansko) sa venoval využitiu prírodou inšpirovaných materiálov v regeneratívnej medicíne.  Hlavnou témou prednášok Marie Bryszewskej z Univerzity v Lodži (Poľsko), Li Mai Suan z Vietnamu,  Cristiana Albonettiho  z CNR v Bologni a prof. Hu-a z Academie Sinica v Taiwane bola amyloidná agregácia proteínov. Frank Schrieber z Ústavu pre aplikovanú fyziku v Tübingene (Nemecko) prezentoval najnovšie poznatky týkajúce sa rôznych spôsobov agregácie proteínov. Z domácich účastníkov zaujali prednášky Gregora Bánóa a Erika Sedláka z Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach ako aj Magdalény Májekovej z Ústavu experimentálnej farmakológie a toxikológie SAV a Vladeny Bauerovej z Ústavu molekulárnej biológie SAV v Bratislave. Rozpoznávanie DNA pomocou metalosupramolekulárnych závitníc bolo hlavnou témou vystúpenia Viktora Brabca z Biofyzikálneho ústavu AV ČR z Brna. O zrážaní krvi na molekulárnejáškou Dr. Jozef Hritz z CEITEC v Brne, ktorý sa venoval modelovaniu viazania ligandov do proteínov pomocou NMR metódy a počítačového modelovania.

 

„Novinkou bolo udelenie cien za najlepší konferenčný príspevok - prednášku alebo poster - mladým vedcom do 35 rokov,“ uviedla Z, Gažová. „Organizačný výbor v spolupráci so Slovenskou biofyzikálnou spoločnosťou rozhodol, že víťazmi sa stali Katarína Garajová z PF UPJŠ Košice, Zuzana Garaiová z FMFi UK Bratislava a Sayli Dalal z National Chemical Laboratory v Pune v Indii. Mladých vedcov chceme podporovať a motivovať aj v ďalších rokoch.“

 

Organizátori konferencie okrem odborného programu pripravili s cieľom priblížiť Slovensko zahraničným účastníkom aj bohatý spoločenský program. V rámci neho napríklad účastníci konferencie mali možnosť ochutnať výborné originálne slovenské vína priamo v Tokajskej oblasti.

 

Text: Katarína Čižmáriková

Foto: Tomáš Čižmárik