Aktuality

V Prahe sa 20. mája 2015 konal seminár Grantovej agentúry Českej republiky na tému Medzinárodná publikačná prax v odboroch spoločenských a humanitných vied.

V úvode seminára, ktorého sa zúčastnili popredné osobnosti výskumu a vývoja v ČR, podpredseda Akadémie vied ČR PhDr. Pavel Baran, poverený komplexnou koordináciou koncepcie III. vednej oblasti AV ČR, podrobil kritike prax tzv. kafemlýnku, t.j. systému hodnotenia publikačných výstupov, ktorý deformuje prácu a motiváciu v sociálnych a humanitných odboroch. V podobnom duchu sa niesli aj príspevky pozvaných prednášateľov.

Doc. Ing. Daniel Münich, Ph.D. (CERGE-EI) poukázal na problematiku neostatočného informovania o vedeckých výsledkoch, ktoré sú nekompletné a nedokonalé. Podľa jeho slov tento stav zapríčiňuje značná rozmanitosť vedných odborov, preto je zložité ich porovnávanie. Napríklad v oblasti molekulárnej molekulárnej biológie a biochémie sa v rámci časopisov indexovaných vo WOS realizuje takmer celá medzinárodná vedecká diskusia, kým v prípade sociálnych a humanitných vied je to podstatne menej. Zároveň D. Münich poukázal na to, že úlohou databáz WOS a SCOPUS nie je hodnotenie kvality publikácií, ktoré sú v nich indexované.

Konštatoval, že v prípade sociálnych a humanitných vied sa na národnej úrovni odohráva podstatne väčšia časť vedeckého diškurzu, než v prípade prírodných vied. Značné rozdiely sú aj v podiele publikácií indexovaných v ISI na celkovom počte publikácií v oblasti spoločenských a humanitných vied medzi jednotlivými štátmi.

Príspevok Prof. Ing. Štěpána Jurajdu, Ph.D. (CERGE UK, Národnohospodársky ústav AV ČR) sa týkal analýzypublikačnej a citačnej praxe v ekonómii. Podľa jeho slov podiel publikácií v časopisoch indexovaných v databázach WOS  v odbore ekonómia je rozdielny podľa jednotlivých štátov. Kým napr. v Holandsku je ich počet vysoký, napr. v Nemecku je ich podiel nižší. SR a ČR sú na podobnej úrovni.

Prof. PhDr. Jaroslav Pánek, DrSc, (Historický ústav AV ČR) analyzoval medzinárodnú publikačnú prax v oblasti historických vied. Zdôraznil značnú diverzitu jednotlivých štátov euroamerického priestoru, keď napr. vo frankofónnom prostredí má vysoký štatút esej, kým v Nemecku sa kladie dôraz na štúdiu a monografiu s náležitými poznámkami. Preto ani v rámci jedného civilizačného okruhu nie je možné definovať jednoduchý model publikačnej praxe. Grantová politika po roku 1989 prispela podľa neho k atomizácii výskumu, ktorý sa neorientuje na vypracovanie zásadných diel syntetického charakteru. Ďalším problémom je úpadok recenznej činnosti a orientácia hodnotenia výskumu na kvantitu produkcie.

V ďalšej časti svojho vystúpenia sa venoval kritériám hodnotenia publikačnej činnosti, ktorým má byť predovšetkým originalita a prínos k vedeckému poznaniu, nie vydavateľ, resp. jazyk publikácie, keďže podstatné historiografické výskumy sa odohrávajú, až na výnimky, v národných jazykoch. Podľa J. Pánka by malo byť „dlhodobým cieľom každého menšieho národa Európy, aby si zaistil svoje najvýznamnejšie historické syntézy a monografie v angličtine alebo inom „veľkom“ jazyku“. Za pozitívny príklad označil prax Maďarska a Poľska. Zároveň poukázal na nedostatočné hodnotenie takých výsledkov historického výskumu, akými sú vedecky chápané atlasy a encyklopédie alebo vytváranie základov historického poznania, napr. v podobe pramenných edícií, komentovaných prekladov z klasických a orientálnych jazykov, slovníkov neživých jazykov, vedeckých katalógov veľkých výstav umenia a podobne.

V diskusii sa účastníci seminára zhodli, že kľúčovým nástrojom hodnotenia výsledkov publikačnej činnosti musí byť recenzné konanie, založené na hodnotení originality výskumu, ako aj jeho prínosu nielen pre dosiahnutie materiálneho rastu, ale aj rozvoja civilizačných kompetencií spoločnosti. Predsedníctvo SAV na seminári zastupovali jeho členovia Dagmar Podmaková a Juraj Marušiak.

Link: http://www.gacr.cz/ga-cr-zverejnuje-prezentace-ze-seminare-mezinarodni-publikacni-praxe-v-oborech-shv/

text: Juraj Marušiak