Aktuality

Čestnú plaketu SAV za zásluhy v biologických vedách si  18. februára 2015 z rúk  podpredsedu SAV pre ekonomiku prof. MVDr. Juraja Koppela, DrSc.,   prevzali RNDr. Ivan Hapala, CSc., a doc. RNDr. Peter Šmigáň, DrSc.  (obaja z Ústavu biochémie a genetiky živočíchov SAV). Odovzdávania sa zúčastnila aj členka P SAV prof. Daniela Ježová a riaditeľ Ústavu biochémie a genetiky živočíchov SAV RNDr. Ľubor Košťál, DrSc.

Ivan Hapala sa narodil pred 60-timi rokmi v Bratislave, študoval na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave – 1979, obhajoba CSc. v r. 1988 v Brne.

Po ukončení školy v r. 1979 nastúpil na Ústav fyziológie hospodárskych zvierat SAV pracovisko Ivanka pri Dunaji. Z tohto pracoviska v r. 1990 vznikol Ústav biochémie a genetiky živočíchov SAV, kde sa stal vedúcim skupiny biogenézy membrán, od r. 2002 vykonával 12 rokov funkciu riaditeľa ústavu.  

Vo svojej vedeckej práci sa venuje aspektom biogenézy a funkcie membrán v eukaryotických bunkách najmä na modeli Saccharomyces cerevisiae. Medzi najdôležitejšie výsledky patrí metóda na sledovanie transportu sterolov, nové poznatky o adaptačných mechanizmoch kvasiniek v anaeróbnych podmienkach, ako aj originálne  zistenia o účinku antisterolových antifungálnych liečiv na kvasinky. V súčasnosti sa zaoberá využitím kvasiniek ako producentov lipidových látok využiteľných pri biotechnologických aplikáciách.

V týchto oblastiach výskumu dosiahol so svojím tímom vynikajúce výsledky, čo prispelo k zaradeniu ÚBGŽ SAV medzi popredné medzinárodné pracoviská zaoberajúce sa touto problematikou.

Dlhodobé zahraničné pobyty absolvoval na Univerzite v Cincinnati, USA a na Univerzite v Bordeaux vo Francúzsku, kratšie študijné pobyty absolvoval na univerzitách v Nemecku, Rakúsku a Holandsku. 

O vysokej kvalite vedeckej tvorby Dr. Hapalu svedčia aj suché scientometrické údaje, 50 publikácií vo WoS s úctyhodnými temer 800 citáciami. Bol zodpovedným riešiteľom prestížneho projektu Výskumné a vzdelávacie centrum excelentnosti APVV – Biomembrány. Od r. 1992 sa zapája do pedagogického procesu na PF UK, vychoval 6 doktorandov a 8 diplomantov. V rokoch 1995 – 2002 bol predsedom Vedeckej rady ÚBGŽ SAV.

Peter Šmigáň sa narodil pred 70-timi rokmi v Rakúsku, študoval na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislava – 1967, obhajoba CSc. v r. 1980, habilitácia (biochémia) 1990, DrSc. 1999.

 Po ukončení školy pôsobil na Katedre biochémie PF UK v Bratislave, potom na Ústave experimentálnej veterinárnej medicíny a v r. 1987 nastúpil na Ústav fyziológie hospodárskych zvierat SAV pracovisko Ivanka pri Dunaji. Z tohto pracoviska v r. 1990 vznikol Ústav biochémie a genetiky živočíchov SAV, kde sa stal vedúcim oddelenia Bioenergetiky. Na tomto pracovisku pracoval až do odchodu do dôchodku v r. 2012.

Vo svojej vedeckej práci sa orientoval predovšetkým na štúdium metanogénnych baktérií, konkrétne otázkam energetického spriahnutia syntézy ATP s metanogenézou ako aj izolácii a charakterizácii nových izolátov metanogénnych baktérií a ich biochemických mutantov. Svoje znalosti anaeróbnych baktérií úspešne využil v projekte, ktorý skúmal príčiny strát svietiplynu v podzemných zásobníkoch a so svojimi kolegami dokázal, že za tieto straty sú zodpovedné metanogénne baktérie. Tento prakticky orientovaný projekt prispel súčasne aj k základnému výskumu, pretože viedol k izolácii nových druhov baktérií z veľkých hĺbok. Doc. Šmigáň založil vedeckú školu orientovanú na štúdium anaeróbnych mikroorganizmov. V tejto oblasti výskumu dosiahol so svojím tímom vynikajúce výsledky, čo prispelo k zaradeniu ÚBGŽ SAV medzi popredné medzinárodné pracoviská zaoberajúce sa touto problematikou.

Zahraničné študijné pobyty absolvoval na univerzitách v Gottingene, Marburgu a Nijmegene ako aj na Mikrobiologickom inštitúte Ruskej akadémie vied.

O vysokej kvalite vedeckej tvorby docenta Šmigáňa svedčia aj scientometrické údaje, 47 publikácií vo WoS s viac ako 170 citáciami. Je autorom 3 autorských osvedčení. Doc. Šmigáň pôsobil úctyhodných 35 rokov ako externý učiteľ na Katedre biochémie Prírodovedeckej fakulty UK. Bol dlhoročným predsedom Vedeckej rady ÚBGŽ SAV.

Zdroj: II. oddelenie vied SAV, foto: Gabriel Kuchta