Aktuality

Vedci i laici na celom svete po tieto dni upierajú oči na kozmickú sondu Rosetta, vzdialenú 500 miliónov kilometrov, ktorá sa úspešne priblížila ku kométe 67P/Čurjumov-Gerasimenko. Medzi najdychtivejších divákov patrí Ing. Ján Baláž, PhD., samostatný vedecký pracovník Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach. Podieľal sa totiž na konštrukcii jedného z kľúčových systémov sondy v rámci medzinárodnej spolupráce s partnerským Laboratóriom kozmických technológií STIL v Írsku.Viac sa o historickom experimente v dejinách ľudstva a podiele slovenských vedcov na ňom dozviete priamo od nich dnes večer na druhom programe RTVS, keď budú hosťami relácie Správy a komentáre (so začiatkom o 21:35 hod.).

Vesmírna sonda Rosetta putovala vesmírom vyše desať rokov, kým dorazila k svojmu cieľu.  Jej robotický modul Philae ako prvý objekt vytvorený človekom pristál na jadre kométy. Košickí vedci z oddelenia kozmickej fyziky ÚEF SAV so zatajeným dychom v stredu 12. novembra popoludní sledovali misiu spoločne s ďalšími expertmi v priestoroch Leteckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach. Dnes (štvrtok 13.11.) Ján Baláž z oddelenia kozmickej fyziky ÚEF SAV už prednášal pre návštevníkov ústavného Týždňa vedy v košickom Steelparku. Jedným okom však popritom sledoval mobil a čakal správu o vývoji situácie s uchytením Philae na povrchu kométy.  Hrozí totiž, že ak sa pristávaciemu modulu nepodarí vystreliť kotviace harpúnky a pevne sa prichytiť o kométu, môže sa sonda odraziť naspäť do vesmíru. Gravitácia kométy je príliš malá a zloženie jej povrchu prakticky neznáme.

 „Výskumný arzenál Rosetty pozostáva z 21 vedeckých aparatúr, z nich 11 je inštalovaných na hlavnej sonde, ktorá kométu sleduje z blízkej orbity, ďalších desať je na pristávacom module Philae,“ povedal. „Podieľali sme sa na konštrukcii elektronického servisného systému (ESS), ktorý je interfejsom medzi orbitálnym komplexom a pristávacím modulom Philae. ESS je kritická časť sondy, keďže cez neho prebieha celá komunikácia medzi modulom Philae a orbiterom. Na jeho kvalite si Európska vesmírna agentúra (ESA) dala veľmi záležať, na konštrukciu sme museli použiť len komponenty s najlepšími kozmickými certifikátmi. Kvalifikáciu som si musel zlepšiť aj ja a získať nutné certifikáty v školiacom stredisku ESA. Certifikovať sa museli aj superčisté priestory laboratória STIL, kde sa finalizoval systém pod dozorom inšpektorov ESA. Navyše je systém ESS stopercentne zálohovaný, ide o dva identické prístroje v jednom boxe,“ objasnil Ján Baláž, ktorý počas rokov 2000 a 2001 striedavo pracoval na realizácii ESS v írskych aj košických laboratóriách.

Text: Katarína Čižmáriková

Foto: Katarína Čižmáriková a archív