Aktuality

Prečo vzniká zemetrasenie? Čo to vlastne je a čo – okrem otrasov – sa pri ňom vlastne deje? Ako môže aj relatívne malé zemetrasenie spôsobiť tragédiu a obrovské škody? Aj toto boli témy debaty v októbrovej bratislavskej vedeckej kaviarni Slovenskej akadémie vied SAVinci. Jej hosťom bol v utorok 7. októbra seizmológ profesor Peter Moczo z Geofyzikálneho ústavu SAV a Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.

Profesor P. Moczo založil teoretickú a výpočtovú seizmológiu na Slovensku. Zameral sa na rozvoj výpočtových metód modelovania seizmického pohybu. Tím, ktorý vedie, bol vyhodnotený ako špičkový v rámci SAV i UK a patrí aj medzi špičkové vo svete. V súčasnosti vedie na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK Katedru astronómie, fyziky Zeme a meteorológie. Naďalej pracuje aj v Geofyzikálnom ústave SAV.

Hovorí, že v priemere vznikne za rok vyše 120 zemetrasení, ktoré môžu znamenať tragédiu, alebo katastrofu, ak zasiahnu husto osídlené územie. Hustota osídlenia sa zvyšuje, rovnako ako technologická zložitosť osídlenia. To vedie k tomu, že aj slabé zemetrasenia stačia na to, aby spôsobili rekordne veľké škody. Je teda jasné, že jednou z najdôležitejších úloh seizmológie je vyvíjať metódy čo najspoľahlivejšej predpovede seizmického pohybu počas budúcich zemetrasení.

Vo svojej prezentácii hovoril profesor P. Moczo o epicentrách zemetrasení, priblížil chemické zloženie a reologické správanie vnútra Zeme a súvis s vznikom zemetrasení, opísal litosferické platne a ich vzájomný pohyb, vysvetlil, čo je to tektonické rozhranie. Venoval sa aj tomu, ako môže zemetrasenie spôsobiť katastrofu hoci 400 kilometrov od epicentra, pričom ľudia vzdialení od neho 200 kilometrov si ho sotva všimnú (ako to bolo napríklad v Mexiku v roku 1985). Upozornil na paradox, že najosídlenejšími časťami povrchu Zeme sú práve tie oblasti, ktoré sú zemetraseniami najzraniteľnejšie. Vysvetlil, prečo je vznik najvyspelejších starých osídlení a civilizácii viazaný na blízkosť tektonických zlomov. Lebo tam ľudia nachádzali vodu, kovy, dobré podmienky pre poľnohospodárstvo. V tejto súvislosti uviedol ako príklad známy kalifornský tektonický zlom San Andreas, vďaka ktorému zarába Kalifornia ročne zhruba 200 miliárd dolárov (ropa, zlato, poľnohospodárstvo...).

Prof. P. Moczo zodpovedal aj otázku, že keď seizmológovia nevedia predpovedať čas, miesto ani veľkosť zemetrasenia, ba dokonca nevedia ani, či to niekedy bude možné – či nie sú zbytoční. Jedna z odpovedí je, že aj keď seizmológovia nevedia, kedy príde zemetrasenie, každý ho chce prežiť. Preto treba stavať s ohľadom na seizmické ohrozenia. Upozornil však aj na druhú stránku zemetrasení - môžu byť užitočné pre výskum Zeme, pritom seizmické vlny umožňujú skúmanie aj iných vesmírnych telies. Analýza mechanického kmitania hviezd je najdôležitejšia metóda skúmania ich vnútornej stavby. Odpovedal aj na otázku o možnom ohrození Slovenska, hovoril o bezpečnosti tunajších jadrových elektrární či o materiálnom vybavení slovenských seizmológov.

Od februára, kedy sa séria bratislavských vedeckých kaviarní Slovenskej akadémie vied SAVinci začala, sa na nich ľudia mohli zoznámiť s Františkom Simančíkom z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV, Igorom Lacíkom, šéfom Ústavu polymérov SAV, riaditeľom Parazitologického ústavu SAV Branislavom Peťkom, Jurajom Marušiakom z Ústavu politických vied SAV, s vedeckou pracovníčkou Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV Sibylou Mislovičovou a Borisom Klempom z Virologického ústavu SAV.

Na ďalšej SAVinci v novembri bude hosťom Peter Vršanský z Geologického ústavu SAV. Okrem príbehu o svetielkujúcom švábovi bude hovoriť o tom, ako vyzerá anabáza od sibírskeho tigra k fosílnym švábom, o jantároch z čias dinosaurov i o 320 miliónoch rokov švábov. Debatovať sa bude aj na tému: kedy, kde a ako vznikol spoločenský spôsob života – odpoveď znie: začal s tým hmyz.

Text: Martin Podstupka, foto: Gabriel Kuchta