Aktuality

Invektívy a inzultácie. Posedenie pod tisícročným ružovým krom. To sú tituly kníh, ktoré v utorok prezentovalo vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied VEDA. Autormi sú známi vedci, ktorých spája blízke rodinné puto. Otec a dcéra: Štefan Luby a Martina Lubyová.

Prvú Invektívy a inzultácie napísal Štefan Luby. Popredný slovenský fyzik a elektrotechnik, ktorý bol štrnásť rokov (1995 až 2009) predsedom Slovenskej akadémie vied. V knihe aforizmov, bonmotov a replík dokazuje okrem vtipu, autorského talentu a schopností výborného pozorovateľa aj odstup a schopnosť formulovať aj prísne postrehy nie s povýšením, ale s nadhľadom. „Stačí chodiť s otvorenými očami, sledovať, čo sa deje okolo a zapisovať si,“ zľahčil na prezentácii svoju úlohu autor.

Kniha replikuje pomery v rôznych sférach života spoločnosti. Politike, ekonomike, kultúre, komunikácii, kritizuje byrokraciu, vníma rôzne sféry i situácie. Čitateľovi však poskytne zrejme najväčšiu zábavu pohľad na oblasť, kde je autor najviac doma - na vedu a výskum. Nezriedka je to jeho vyjadrenie k dôležitým problémom...

„Naša veda v období svojej transformácie prebrodila medzi všetkými Scyllami a Charybdami, medzi ktoré ju vrhli zahraniční oponenti a kritici, ale i medzi Margitami a Besnými, ktoré jej postavali do cesty domáci tvorcovia vedných koncepcií.

či

„Až sa stane veda na Slovensku potrebná, budú môcť vedci štrajkovať za svoje práva ako učitelia alebo lekári“

alebo

„Ak bude rozpočet SAV ďalej klesať tak ako v ostatných troch rokoch, presunie agentúra Moody’s akadémiu do špekulatívneho pásma“.

No ponúkne aj jednoduchý postreh – hoci aktuálneho výsledku výskumu – vtipne zasadený do spoločenského kontextu:

„Svetielkujúcim švábom, ktorého opísal Peter Vršanský zo SAV, by sa dali plniť nové typy žiaroviek s nulovou spotrebou elektrickej energie“.

Príznačné je, že aj v momentoch, kedy Š. Luby kritizuje, používa okrem odzbrojujúceho humoru azda ešte odzbrojujúcejšiu láskavosť...

„Pre vyjadrovanie Sloveniek a Slovákov je typické (a dúfam, že to nie je dôsledok tisícročnej poroby), že nerozlišujú význam slovies môcť a smieť (v angličtine may a can). Môžem niečo povedať? je otázka pre logopéda a nie predsedajúceho na vedeckej konferencii.“

V doslove autor píše, že aj vo vede je pre impertinenciu veľký priestor, najmä ak sa zameriame na jej organizáciu, byrokraciu, nešváry grantového systému. No trochu v rozpore s týmto konštatovaním a aj názvom knihy treba pripomenúť, že ak je humor odzbrojujúci, tak humor láskavý a inteligentný je aj – stimulujúci. A taká je táto kniha. Akoby dokazovala slová Kamila Peteraja v jej predslove, že dobrý aforizmus, je ako malé zrkadlo, v ktorom je ukryté väčšie a v ňom na nás cerí zuby životná pravda.

Pri druhej v utorok promovanej knihe nazvanej Posedenie pod tisícročným ružovým krom má Š. Luby spoluautorku. Svoju dcéru, ekonómku, prognostičku a právničku, riaditeľku Prognostického ústavu SAV Martinu Lubyovú. Autor predhovoru, predseda Akadémie vied Českej republiky Jiří Drahoš, vyznávajúc sa z náklonnosti k tomuto i predchádzajúcim cestopisom Štefana Lubyho k tomu píše, že posledná časť knihy, ktorej autorkou je M. Lubyová len dokazuje, že jablko nepadá ďaleko od stromu. A že to, ako napísala „svoje“ kapitoly o Pakistane, Turkmenistane a Uzbekistane v ňom vyvoláva zvedavosť, či si Štefan Luby pre budúcnosť ešte pozíciu hlavného autora udrží.

Autorka k tomu dodala, že týchto pár kapitol považovala za malú skúšku. A že reakcie ju posmeľujú k tomu, aby sa s čitateľmi podelila aj o ďalšie svoje postrehy z ciest po Ázii.

Štefan Luby napísal aj trilógiu Moji intelektuáli I. – III., knihu Legendy a inšpirácie, ako aj tri knihy vedeckých cestopisov Cestovná správa z kongresu o ničom a iné texty, Poriadok verzus chaos a Fascinácia Nobelom. Vydal zbierku Aforizmy, bonmoty a maximy.

Knihy krstil (a okrem toho aj hral) husľový virtuóz Peter Michalica a politik František Mikloško. Príjemným zážitkom bol malý klavírny recitál Ivana Chodáka, herec Štefan Bučko zasa vo svojom vystúpení predniesol krátke úryvky z promovaných kníh.

Indický tanec v podaní tanečnej skupiny Bailadora preniesol účastníkov podujatia do atmosféry Bollywoodu – inštitúcie, ktorú by sme si podľa autorky Martiny Lubyovej mali na Slovensku viac všímať pre jej výkonnosť pri vytváraní pracovných príležitostí a schopnosť zlepšovať náladu i v čase krízy.

Text: M. Podstupka, foto: G. Kuchta