Astronómovia o minulosti aj budúcnosti
O 70. výročí Observatória na Skalnatom Plese, najvýznamnejších výsledkoch Astronomického ústavu SAV i kométe ISON, ktorú budú môcť koncom tohto roka Slováci pozorovať na oblohe, hovorili na tlačovej konferencii 13. novembra v Bratislave riaditeľ AsÚ SAV Aleš Kučera a jeho zástupca Ján Svoreň.
Oficiálne pokladáme za zrod astronómie v Tatrách 19. september 1943, kedy sa uskutočnilo prvé pozorovanie slnečnej fotosféry na novom observatóriu na Skalnatom Plese. História sa však začala oveľa skôr, keď sa jeho zakladateľovi Antonínovi Bečvářovi podarilo nemalým úsilím presadiť u vtedajšej vlády výstavbu, s ktorou sa začalo už v roku 1940.
Aleš Kučera, Astronomický ústav SAV: „ K najvýznamnejším výsledkom Astronomického ústavu SAV patrí zavedenie koronálneho indexu, charakterizujúceho žiarivý výkon koróny, vydanie svetoznámeho atlasu hviezdnej oblohy – Atlas Coeli 1950.0 a objavy komét a výskum ich vývoja.“ Taktiež dodal, že ich ústav je úspešne zapojený až v 94 medzinárodných projektoch (od r. 2000) s 20 krajinami a riešil, alebo rieši 19 rámcových projektov EÚ. Ústav je veľmi úspešný v získavaní projektov a prostriedkov EÚ (aj v ŠF EU). Významným je aj objav 18 komét a pomenovanie 7 asteroidov po pracovníkoch ústavu.
Kométu ISON a jej cestu v najbližších dňoch popísal Ján Svoreň: „ Už 28.11.2013 prejde perihéliom (najbližším bodom svojej dráhy k Slnku) len 1,2 mil. km nad povrchom Slnka. Dňa 29.11.2013 očakávame unikátny úkaz, keď bude možné kométu vidieť na dennej oblohe v blízkosti Slnka.“ Začiatkom decembra bude vychádzať tesne pred východom Slnka, postupne bude vychádzať stále skôr, až v druhej polovici decembra bude viditeľná celú noc vysoko na severnej oblohe. 8.1.2014 ju budeme môcť pozorovať len 3°od Polárky. 12. januára 2014 Zem prejde chvostom kométy - cez vlákno drobných zrniečok veľkosti len niekoľkých mikrónov. Hoci majú zrnká rýchlosť až 56 km/s, vzhľadom na ich veľkosť ich atmosféra zabrzdí a budú pomaly (niekoľko týždňov) plávať k povrchu. Hromadenie prachu vo vysokej atmosfére by mohlo vytvoriť v druhej polovici januára nočné svietiace oblaky. Kométa je zaujímavá aj tým, že je na mierne hyperbolickej dráhe, čo znamená, že je to jej posledný prechod vnútornou Slnečnou sústavou pred odletom do medzihviezdneho priestoru.
Zlepšenie infraštruktúry
Astronomický ústav SAV získal v posledných rokoch vďaka projektom mnoho špičkových prístrojov na získavanie pozorovacích údajov, ako napr. kamerový systém na pozorovanie meteorov a automatickú bolidovú kameru, ktorá je už súčasťou Európskej bolidovej siete, kvalitnú CCD kameru na sledovanie asteroidov, 2 spektrografy. Významne tiež bola modernizovaná výpočtová technika na spracovanie dát zakúpením nových serverov, dvoch výpočtových klastrov a podstatným rozšírením úložiska dát a vybudovaním kvalitného rádiového prepojenia budovy v Starej Lesnej s vyskohorskými observatóriami na Skalnatom plese a Lomnickom štíte. Na inštaláciu na jar 2014 je tiež pripravený moderný 1,3m zrkadlový ďalekohľad. Top záležitosťou z dodaným prístrojov je však prístroj CoMP-S na Observatóriu Lomnický štít. V cene 625 000 EUR (zo ŠF) majú astronómovia unikátny svetový prístroj – koronálny multikanálový polarimeter na meranie magnetických a rýchlostných polí v slnečnej koróne. Prvé pravidelné pozorovania začali v roku 2013 a naši vedci spolupracujú s podobným prístrojom na Havajských ostrovoch. Prístroj má špičkovú detekčnú a záznamovú techniku a ultracitlivé kamery. Výsledky z tohto prístroja sú významným prínosom k predpovediam kozmického počasia, ktoré majú praktické využitie v navigácii, prevádzke mobilných sietí a riadení letovej premávky. Ďalším prístrojom, ktorý bude inštalovaný na Lomnickom štíte v roku 2015 je Slnečný chromosférický detektor.
Je terajšia slnečná aktivita hrozbou pre ľudstvo? Vrcholí ďalší jedenásťročný slnečný cyklus. Na Slnku prebieha zmena magnetického poľa – Slnko sa prepólováva. Nachádzame sa v maxime slnečného cyklu, ktorý je jedným z najslabších za posledných 200 rokov. V roku 2019 počas najbližšieho slnečného minima, očakávame mierne zníženie priemernej teploty na Zemi o približne 0,8 stupňa. Vďaka pokračujúcemu znečisťovaniu zemskej atmosféry ľudskou činnosťou očakávame v ďalších rokoch až do r. 2038 otepľovanie napriek prognózovanej zníženej slnečnej činnosti.
SAV, foto: K. Selecká