Aktuality

16. mája v Záhrebe v Spolku chorvátskych spisovateľov bolo predstavené objemné dielo slovenského kroatistu, dvojdielna monografia „Legenda o grófovi Zrínskom“  v slovenčine a čiastočne aj chorvátčine.

Toto významné dielo je výsledkom dlhoročnej práce jedného z najznámejších svetových kroatistov PhDr. Jána Jankoviča DrSc.  z Bratislavy.  Jankovič je známy chorvátskej kultúrnej verejnosti  množstvom svojich vedeckých prác, za ktoré dostal aj najvýznamnejšie chorvátske literárne a spoločenské ocenenia, čo všetko bolo korunované aj jeho členstvom v Chorvátskej akadémii vied a umení (HAZU). Takmer rovnako je významná aj jeho prekladateľská činnosť, možno teda povedať, že  Ján Jankovič preložil do slovenčiny takmer každého významnejšieho chorvátskeho spisovateľa. O jeho diele a kontexte jeho pôsobenia hovorili akademik Ante Stamać, profesorka Dubravka Sesarová z Filozofickej fakulty v Záhrebe a Ludwig Bauer, spisovateľ a dobrý znalec slovenskej literatúry.

Pobyt  významného slavistu v Záhrebe bol dôvodom na rozhovor o jeho kapitálnom diele:

Práca na zriniáde bola časťou vašej odbornej činnosti v Slovenskej akadémii vied. Aká bola vaša osobná motivácia aby ste sa podujali na túto prácu, ktorá má takú širokú škálu?

• Celý komplex zriniády, smrť  Mikuláša Šubića Zrínskeho pri obrane Sihote pred tureckými dobyvateľmi,  literárna odozva tohto činu a neskoršie ohlasy, ktoré mali svoje spoločenské konzekvencie sú priveľmi širokou a významnou témou na to, aby bola spracovaná fragmentálne. Bolo potrebné fundovaným spôsobom poukázať  na význam legendy o Zrínskom,   zložitosť materiálu si vynucovali koncepciu v ktorej prvá časť je rad teoretických úvah a interpretácií tejto témy, a druhý diel – Chrestomatia,  poskytuje ilustráciu a argumenty na všetko to, čo sa usilujem  výskumom zachytiť v prvom zväzku, ktorý má názov Súvislosti.

To, čo je  v mnohých  vedeckých dielach resumé, vo vašom prípade je niečo lapidárnejšia, ale ešte vždy rozpracovaná vedecká práca, v ktorej opakujete najvýznamnejšie časti textu svojej knihy. Je to jeden z dôkazov, že vaša práca je určená aj chorvátskemu čitateľovi?

•  Samozrejme, je to presne tak. Spomenul som komplikovanosť témy -  v konvenčnom resumé v chorvátčine, čitateľ, ktorý má záujem o tému, ale nevie po slovensky, by nezískal dostatok informácií. Takto sa môžeme domnievať, že popri hlavnej rozsiahlej štúdii čitateľ porozumie aj na úrovni  dobre organizovaného záverečného prehľadu. Tým nechcem povedať, že predpokladám záujem najširších  čitateľských vrstiev:  predsa len ide o prácu písanú pre špecializovaných čitateľov.

Ludwig Bauer na prezentácii kníh zdôraznil inovatívnosť vašich postupov pokiaľ sa týka výkladu keďže  v jednotlivých historických etapách okolnosti dávali nový zmysel zriniáde a neskôr nové interpretácie zriniáde dodávali argumenty na konkrétne kultúrne a politické aktivity.  Ide tu len o zaujímavú hypotézu?

• Nie to je niečo, čo táto práca , odvážim sa povedať, s veľkou dávkou argumentov dokazuje. Mohol by som citovať ako sa legenda stavia do služieb aktuálneho pohybu udalostí v Chorvátsku. Povedzme, ilýrsky básnik Mato Topalovič vo veršoch pripisuje sihotskému hrdinovi „ilýrku“ príslušnosť  a hovorí asi takto: „ Keď hŕstka Ilýrov, keď toľko zmôže/ Čo by vykonali, čo by dokázali, čo, keby sa spojili?“ Samozrejme, to všetko vo funkcii ilýrskeho hnutia. V knihe nájdete celý rad podobných dôkazov takéhoto výkladu legendy.

Ale táto spätná väzba  sa nevzťahuje len na osudy legendy v Chorvátsku. Môžeme sa  domnievať, že v tom  čiastočne bol aj  dôvod prečo Maďari považujú Zrínskeho za svojho hrdinu, Slováci za svojho a samozrejme za svojho hrdinu ho považujú aj Chorváti.

• V značnom rozsahu je to tak. Musíme si uvedomiť, že v časoch, keď gróf Zrínsky zahynul pri obrane Sihoti,  v dnešnej podobe národnostná otázka nejestvovala. Preto najvýznamnejšia bola obrana kresťanstva pred nepriateľmi. Samozrejme, nebolo bezvýznamné, že sihoťský hrdina bol chorvátskeho pôvodu, lebo to sa mohlo stotožniť s pojmom slovanského pôvodu, čo samozrejme bolo blízke Slovákom. V neskorších obdobiach sa stráca konkrétny význam tureckého protivníka a ostáva len to, že ide o boj proti nepriateľovi.  Keďže  v  neskorších obdobiach pre Slovákov boli nepriatelia Maďari alebo Uhri, respektíve tí, ktorí realizovali veľkomaďarskú politiku a symbolom odporu voči nepriateľovi všeobecne je slovanský hrdina.

Môžeme v tom vidieť aj korene slovensko-chorvátskej blízkosti a našich kultúrnych vzťahov?

• V značnom rozsahu je to tak. Slováci v určitých obdobiach sa mohli stotožniť s Chorvátmi v odpore proti maďarizácii a to naozaj  podporovalo dobré vzťahy, výmenu kultúrnych hodnôt a aj osobné priateľstvá medzi významnými chorvátskymi a slovenskými  osobnosťami. Avšak po maďarsko-chorvátskom vyrovnaní sa to zmenilo, no blízkosť medzi našimi národmi nezanikla, len sa zmenil vzťah voči spoločnému agresorovi.

Pripravujete nejakú novú prácu podobného charakteru? Bude to znova príspevok k rozvoju slovensko-chorvátskych kultúrnych vzťahov?

• Aj ja v to dúfam. Pripravujem knihu o chorvátskej dráme Od Demetera po Gavrana. Mala by to byť dosť rozsiahla práca lebo chorvátski dramatici boli hojne prekladaní do slovenčiny a veľmi zaujímavý je aj vplyv chorvátskej drámy na slovenské divadelné umenie.

Sme presvedčení, že  aj vy ste k tomu v značnej miere prispeli.

• Áno, dá sa to tak povedať. Preložil som veľa chorvátskych dramatikov.  Napríklad,  už  Milan Grgić bol istý čas v mojich prekladoch najhranejším autorom na slovenských scénach. V novších časoch som niečo podobné dosiahol s Mirom Gavranom. Dúfam, že mladí slovenskí kroatisti budú pokračovať v tejto práci.

rozhovor pripravil: Nives Gajdobranski