Aktuality

Lovci slnečných zatmení zo SAV už doma

Vložil(a): A. Štrpková, 4.8.2009, videné 1854 krát

Z expedície za zatmením Slnka 2009 sa 31. júla vrátili domov vedci z Astronomického ústavu SAV Vojtech Rušin a Ľubo Klocok. Prinášame prvé informácie a fotografie z ich stanovišťa na ostrove Enewetak.

Marshallove ostrovy (Republic of the Marshall Islands) v Tichom oceáne, menovite atol Enewetak (čo znamená v reči domácich "ostrov kvetov"), boli miestom, ktoré si česko-nemecko-slovenská expedícia, ktorej súčasťou boli aj dvaja slovenskí zástupcovia RNDr. Vojtech Rušin, DrSc. a Ing. Ľubomír Klocok, CSc. z Astronomického ústavu SAV, vybrali ako stanovište pre pozorovanie slnečnej koróny počas úplného zatmenia Slnka 22. júla 2009. V piatok večer 31. júla sa obaja slovenskí odborníci vrátili domov, do Tatranskej Lomnice.

Ponúkame Vám prvé informácie o ich ceste z pera astronóma Vojtecha Rušina.



Cieľom našej česko-nemecko-slovenskej expedície (okrem dvoch slovenských odborníkov ju tvorili zástupcovia ČR prof. RNDr. Miloslav Druckmüller, DrSc. a Ing. Karel Martišek z Vysokého učení technického v Brne, zástupcovia Nemecka Peter Aniol a Martin Dietzel z firmy ASTELCO, Martinsried) bolo získať vysoko kvalitný materiál o bielej a emisnej koróne v spektrálnej čiare 530,3 nm (zelená koróna) patriacej 13-krát ionizovanému železu. Úplné zatmenie Slnka na Enewetaku trvalo 5 minút a 41 sekúnd so začiatkom o 15 hodine 28 minúte a 36 sekunde. U nás na Slovensku bolo vtedy o 10 hodín menej.

V priebehu zatmenia sme pomocou 6 ďalekohľadov s rôznou ohniskovou dĺžkou – od 2 000 do 200 milimetrov a rôznymi expozíciami v rozsahu od 1/4000 po 8 sekúnd získali viac ako 200 snímok bielej koróny (obr. 2 a 3 sú z 1 000 mm ďalekohľadu). Pomocou ďalších dvoch ďalekohľadov sme zo zelenej koróny (obr. 4) získali 21 záberov s expozíciami od 2 do 30 sekúnd cez 500 mm teleobjektív a úzkopásmový filter s pološírkou priepustnosti 0,15 nm pri pracovnej teplote 45 stupňov Celzia. Rovnaký počet záberov sme získali pre blízke pozadie zelenej spektrálnej čiary, ktoré slúžia na odpočítanie pozadia od emisnej koróny. Všetky ďalekohľady/teleobjektívy boli umiestnené na jednej superkvalitnej paralaktickej montáži firmy ASTELCO, GmbH (Nemecko), ktorej preprava z Nemecka na Enewetak a späť stála 5 000 € (cena montáže - 30 000 €). Samotné pozorovanie sme robili automaticky pomocou špeciálneho "zatmeňového" softvéru, nainštalovaného na troch notebookoch. Záznam obrázkov zo 7 ďalekohľadov sme robili na fotoaparáty CANON EOS 5D. Záznam z 2 000 mm ďalekohľadu sa robil na super veľký čip s rozmermi 5 x 5 cm.

V čase úplného zatmenia sa asi po dvoch minútach čistej oblohy prehnali popred Slnko zakryté Mesiacom tenké mraky miestnej oblačnosti. Vytvoril ich pokles teploty spôsobenej zakrývajúcim sa Slnkom. Predbežná prehliadka záberov nám ukázala, že získaný materiál je veľmi kvalitný a že ani tenká, prechodná vrstva mrakov by nemala znížiť kvalitu pozorovania.

Prepravu z Hononulu a pobyt na ostrove Enewetak zabezpečovala Američanka Dr. Shadia Habbal z Institute of Astronomy Havajskej univerzity, ktorej 11 členná skupina vykonávala sedem experimentov pre štúdium emisnej a bielej koróny. Organizácia cesty na Enewetak bola veľmi napätá, keďže asi dva týždne pred odletom na miesto zatmenia, sa pokazil jeden z dvoch motorov na lietadle Daesh 8 a opravené lietadlo testovali len deň pred odletom - 17. júla 2009 o 18. hodine večer. Z atola Majuro, hlavného mesta Maršalových ostrovov, sme na Enewetak napokon odlietali skoro ráno 18. júla o 6.30 h.

Hoci sme na atole Enewetak bývali v klimatizovaných zariadeniach a mali vlastnú stravu, pripravovanú šikovnou kuchárkou Joanni z atola Majuro, aj tak tam bol pobyt veľmi náročný. Prispeli k tomu sústavné vysoké teploty a vysoká vlhkosť vzduchu.

Predbežná analýza zatmeňových snímok ukazuje, že hoci súčasný cyklus slnečnej aktivity beží asi 1,5 roka, koróna je stále typu minima, s výraznými koronálnymi dierami nad oboma pólmi Slnka, v ktorých dominujú tenké polárne lúče. Zatmeňové pozorovania sú mimoriadne cenné aj v súčasnosti, keďže nijaký ďalekohľad na kozmickej sonde či umelej družici našej Zeme nedokáže pozorovať bielu korónu od povrchu Slnka do jeho jedného polomeru. Snímky budeme postupne spracovávať a o výsledkoch budeme informovať.

Foto: V. Rušin, P. Aniol, M. Druckmüller
(Fotografie - okrem troch záberov slnečnej koróny - boli urobené fotografickým aparátom CANON EOS 5D Mark II zapožičaný firmou CANON Slovakia s.r.o.)



Prílohy:

Príloha

Slovenská vlajka na atole Enewetak v rukách dvoch vedeckých pracovníkov zo Slovenskej akadémie vied - astronóma Vojtecha Rušina (vľavo) a Ľubomíra Klocoka.
Príloha

Enewetak, zatmenie Slnka 22. júla 2009. Bailyho perly. Posledné slnečné lúče sa predierajú cez krátery na Mesiaci.
Príloha

Biela koróna. Expozícia ¼ s.
Príloha

Zelená koróna. Expozícia 30 s.
Príloha

Ľubomír Klocok (vľavo) a Vojtech Rušin po pristáti na letisku v Majuro.
Príloha

Pristátie na atole Enewetak bolo veľkolepé. Každý z členov expedície dostal od miestnych obyvateliek okolo krku veniec zo živých kvetov a otvorený kokosový orech. Vpravo je Miloslav Druckmüller z Českej republiky pri testovaní sladkého chladeného moku.
Príloha

Porada pri výbere pozorovacieho stanovišťa.
Príloha

Peter Aniol z Nemecka pri justovaní ďalekohľadov.
Príloha

Pláž na Enewetaku zo strany lagúny.
Príloha

Deti z Enewetaku sú vo vode ako doma.
Príloha

Kuchárka Joanni z atola Majuro, ktorá sa starala o žalúdky pozorovateľov, pri príprave večere.
Príloha

Enewetak po obnove po roku 1980. Po skúškách atomových bômb (celkom 41) v 50-tych rokov 20. storočia bol atol dlho pustý a prázdny.