Vesmír nás stále priťahuje
6. 3. 2009 | videné 2347-krát
Vesmír bol odjakživa magnetom pre zvedavcov, čo dokazuje aj rekordná návšteva februárovej Hodiny vedy s prednáškou na tému "Košické výpravy do vesmíru".
"Ľudia sa pýtajú, načo vysielať drahé kozmické sondy do ďalekého vesmíru, keď "tu doma" máme tak veľa problémov? Nuž, aby nám pomohli pochopiť, ČO je náš domov a KDE sa vlastne nachádza." Týmto výstižným citátom z časopisu National Geographic začal svoju prednášku o košických výpravách do vesmíru vedecký pracovník Ústavu experimentálnej fyziky (ÚEF) SAV v Košiciach Ing. Ján Baláž, PhD., ktorý bol ďalším z prednášajúcich v trojročnom projekte Hodina vedy. Zaplnená aula Alberta Einsteina v košickom TeleDome dychtivo sledovala jeho pútavý výklad o tom, na akých experimentoch sa podieľali naši – zväčša – fyzici. Príťažlivosť Hodiny vedy okrem témy a zjavnej odbornosti zvyšoval tiež vtipne okomentovanými osobnými skúsenosťami z aplikácie výsledkov práce Oddelenia kozmickej fyziky ÚEF SAV i ďalších spolupracujúcich kolegov.
Keďže celú jeho prednášku s následnou diskusiou možno nájsť na www.hodinavedy.sk, uvedieme len hrubý prierez jeho vystúpením. Na úvod predstavil Oddelenie kozmickej fyziky ÚEF SAV, pri ktorého vzniku v roku 1969 stál prof. Juraj Dubinský a ktoré od roku 1980 vedie prof. Karel Kudela. Oddelenie sa zameriava na kozmickú fyziku, výskum fyzikálnych vzťahov v systéme Slnko – Zem najmä prostredníctvom kozmického žiarenia a kozmických energetických častíc. Ján Baláž spomenul aj významných odborníkov – napríklad RNDr. Ladislava Justa, CSc., ktorý bol vedúcou osobnosťou výskumu kozmického žiarenia prostredníctvom nukleárnych emulzií na návratových družiciach (naposledy na orbitálnej stanici MIR v roku 1999), ako aj Ing. Jozefa Rojka, CSc., hlavného konštruktéra vedeckých aparatúr. Od roku 1977 bolo do kozmu vyslaných až 20 automatických vedeckých aparatúr, vyrobených v košickom ÚEF. Účastníci prednášky boli milo prekvapení osobnou účasťou pána Rojka a spontánne mu zatlieskali.
Ing. Ján Baláž, PhD. hovoril aj o dejinách vesmíru od Veľkého tresku, o efektoch kozmického počasia, o slnečnom vetre, magnetosfére Zeme. Predstavil najnovšie výsledky práce košických fyzikov, ktoré sa dostali do kozmu napríklad vďaka čínsko-európskemu kozmickému projektu Double Star, ako aj misii ESA-Rosetta na kométu 67P/Churjumov-Gerasimenko, prvej v histórii ľudstva s cieľom pristáť na kométe; ďalej ako súčasť projektu PEEL (spolupráca s Nórmi a Grékmi) a vďaka iným projektom. (Viac na http://space.saske.sk/) Priznal, že žiaľ nie všetky experimenty vyjdú a že aj on zažil takéto sklamanie. Bolo to konkrétne v prípade sondy Mars-96, ktorá nedosiahla únikovú rýchlosť kvôli poruche raketového motora a po dvoch orbitách Zeme zanikla v južnom Pacifiku. Kolegovia ho vtedy utešovali, aby nesmútil, veď namiesto kozmu môže skúmať podmorské hlbiny.
Ján Baláž sa zmienil aj o najbližších plánoch, akým je ruský kozmický projekt Radioastron, kde už dlho čaká na realizáciu prístroj MEP-2, a misia ESA – BepiColombo na Merkúr (štart v 2013), kde by mal byť prístroj PICAM, na ktorom ÚEF SAV tiež spolupracuje.
V diskusii odznelo množstvo otázok - napr. prečo Rusi neletia na Mesiac, či pri spolupráci na medzinárodnom projekte dostávajú košickí vedci špecifikácie o hmotnosti, rozmeroch a energetickej náročnosti, aká je deľba úloh v rámci Európy, aký je spôsob programovania, či niekto použil Windows vo vesmíre, atď.
Prednášku doplnila malá výstava kozmickej prístrojovej techniky a model čínsko-európskeho vedeckého satelitu Double Star TC-2, ktorý v súčasnosti pracuje na orbite Zeme. K dispozícii bol aj teleskop, aby bolo možné pozorovať planéty a hviezdy zimnej oblohy.
Projekt Hodina vedy pokračuje vo štvrtok 12. marca 2009 o 18. hodine prednáškou PhDr. Eleny Miroššayovej, CSc. z Archeologického ústavu SAV na tému "Územie dnešného Slovenska v 8.-6. storočí pred Kristom". Zavedie na výlet do dávnej minulosti a zoznámi s prvými historicky známymi etnikami na Slovensku pred príchodom Keltov...
Text a foto: Katarína Čižmáriková
"Ľudia sa pýtajú, načo vysielať drahé kozmické sondy do ďalekého vesmíru, keď "tu doma" máme tak veľa problémov? Nuž, aby nám pomohli pochopiť, ČO je náš domov a KDE sa vlastne nachádza." Týmto výstižným citátom z časopisu National Geographic začal svoju prednášku o košických výpravách do vesmíru vedecký pracovník Ústavu experimentálnej fyziky (ÚEF) SAV v Košiciach Ing. Ján Baláž, PhD., ktorý bol ďalším z prednášajúcich v trojročnom projekte Hodina vedy. Zaplnená aula Alberta Einsteina v košickom TeleDome dychtivo sledovala jeho pútavý výklad o tom, na akých experimentoch sa podieľali naši – zväčša – fyzici. Príťažlivosť Hodiny vedy okrem témy a zjavnej odbornosti zvyšoval tiež vtipne okomentovanými osobnými skúsenosťami z aplikácie výsledkov práce Oddelenia kozmickej fyziky ÚEF SAV i ďalších spolupracujúcich kolegov.
Keďže celú jeho prednášku s následnou diskusiou možno nájsť na www.hodinavedy.sk, uvedieme len hrubý prierez jeho vystúpením. Na úvod predstavil Oddelenie kozmickej fyziky ÚEF SAV, pri ktorého vzniku v roku 1969 stál prof. Juraj Dubinský a ktoré od roku 1980 vedie prof. Karel Kudela. Oddelenie sa zameriava na kozmickú fyziku, výskum fyzikálnych vzťahov v systéme Slnko – Zem najmä prostredníctvom kozmického žiarenia a kozmických energetických častíc. Ján Baláž spomenul aj významných odborníkov – napríklad RNDr. Ladislava Justa, CSc., ktorý bol vedúcou osobnosťou výskumu kozmického žiarenia prostredníctvom nukleárnych emulzií na návratových družiciach (naposledy na orbitálnej stanici MIR v roku 1999), ako aj Ing. Jozefa Rojka, CSc., hlavného konštruktéra vedeckých aparatúr. Od roku 1977 bolo do kozmu vyslaných až 20 automatických vedeckých aparatúr, vyrobených v košickom ÚEF. Účastníci prednášky boli milo prekvapení osobnou účasťou pána Rojka a spontánne mu zatlieskali.
Ing. Ján Baláž, PhD. hovoril aj o dejinách vesmíru od Veľkého tresku, o efektoch kozmického počasia, o slnečnom vetre, magnetosfére Zeme. Predstavil najnovšie výsledky práce košických fyzikov, ktoré sa dostali do kozmu napríklad vďaka čínsko-európskemu kozmickému projektu Double Star, ako aj misii ESA-Rosetta na kométu 67P/Churjumov-Gerasimenko, prvej v histórii ľudstva s cieľom pristáť na kométe; ďalej ako súčasť projektu PEEL (spolupráca s Nórmi a Grékmi) a vďaka iným projektom. (Viac na http://space.saske.sk/) Priznal, že žiaľ nie všetky experimenty vyjdú a že aj on zažil takéto sklamanie. Bolo to konkrétne v prípade sondy Mars-96, ktorá nedosiahla únikovú rýchlosť kvôli poruche raketového motora a po dvoch orbitách Zeme zanikla v južnom Pacifiku. Kolegovia ho vtedy utešovali, aby nesmútil, veď namiesto kozmu môže skúmať podmorské hlbiny.
Ján Baláž sa zmienil aj o najbližších plánoch, akým je ruský kozmický projekt Radioastron, kde už dlho čaká na realizáciu prístroj MEP-2, a misia ESA – BepiColombo na Merkúr (štart v 2013), kde by mal byť prístroj PICAM, na ktorom ÚEF SAV tiež spolupracuje.
V diskusii odznelo množstvo otázok - napr. prečo Rusi neletia na Mesiac, či pri spolupráci na medzinárodnom projekte dostávajú košickí vedci špecifikácie o hmotnosti, rozmeroch a energetickej náročnosti, aká je deľba úloh v rámci Európy, aký je spôsob programovania, či niekto použil Windows vo vesmíre, atď.
Prednášku doplnila malá výstava kozmickej prístrojovej techniky a model čínsko-európskeho vedeckého satelitu Double Star TC-2, ktorý v súčasnosti pracuje na orbite Zeme. K dispozícii bol aj teleskop, aby bolo možné pozorovať planéty a hviezdy zimnej oblohy.
Projekt Hodina vedy pokračuje vo štvrtok 12. marca 2009 o 18. hodine prednáškou PhDr. Eleny Miroššayovej, CSc. z Archeologického ústavu SAV na tému "Územie dnešného Slovenska v 8.-6. storočí pred Kristom". Zavedie na výlet do dávnej minulosti a zoznámi s prvými historicky známymi etnikami na Slovensku pred príchodom Keltov...
Text a foto: Katarína Čižmáriková