Exkurzia do Kelemantie
24. 7. 2008 | videné 1745-krát
S novinármi v rímskom vojenskom tábore v Iži pri Komárne - v terénnom pracovisku Archeologického ústavu SAV. (Fotoreportáž)
Jedinečná kultúrna pamiatka - rímsky vojenský tábor Kelemantia v obci Iža pri Komárne bol po Geomagnetickom observatóriu Geofyzikálneho ústavu SAV v Hurbanove (pozri článok "Observatórium plné kuriozít") ďalšou zastávkou exkurzie dňa 7. júla 2008, na ktorú Slovenská akadémia vied pri príležitosti 55. výročia svojho vzniku pozvala novinárov s cieľom predstaviť im aj niektoré svoje mimobratislavské pracoviská.
V tábore ležiacom na brehu Dunaja nás privítali riaditeľ Archeologického ústavu SAV PhDr. Matej Ruttkay, CSc. a vedúci výskumu v spomínanej lokalite archeológ PhDr. Ján Rajtár, CSc., ktorý bol aj našim sprievodcom po areáli o rozlohe 3 hektáre. "Samotný tábor, ktorý Rimania postavili koncom druhého storočia n. l., dnes ani nie je veľmi vidieť. Je to vlastne len mierne vyvýšená lúka, ktorá sa našťastie nezastavala, preto tu dodnes môžeme robiť výskum," začal svoje rozprávanie o archeologickom výskume v Iži Ján Rajtár, ktorý sa ukázal ako skvelý znalec histórie a výborný rozprávač.
Drevozemný tábor a kamenný kastel - pozostatky Rímskej ríše na brehu Dunaja
V jeho rozprávaní pred nami ožili dlhotrvajúce rímsko-germánske vojny v 2. storočí za vlády cisára Marca Aurélia (161-180) na strednom Dunaji, ktoré z histórie poznáme ako markomanské vojny. "Rimania vtedy vybudovali v Iži na ľavom brehu Dunaja v predmostí svojej legionárskej pevnosti Brigetio ležiacej na území dnešného Komáromu-Szöny v Maďarsku oproti ústiu Váhu, prvú pevnosť – drevozemný tábor opevnený dvoma priekopami, zemným valom a drevenými palisádami. Kasárenske baraky vo vnútri a zrejme aj ostatné budovy boli postavené z nepálených tehál so strechami z tŕstia. Tento tábor zanikol ešte v dobe markomanských vojen, zrejme pri nečakanom germánskom útoku," hovorí Ján Rajtár. Čo však pre Rimanov znamenalo katastrofu, archeológom prinieslo hotový poklad - na podlahách kasární sa zachoval takmer celý inventár pevnosti. Našli sa tu napríklad dlhé jazdecké meče, hroty šípov, kostené obloženia lukov, časti prilby, spony do plášťov, ale aj kuchynský riad a množstvo mincí. Najmä tie, keďže je na nich vyobrazený rímsky cisár Marcus Aurélius, pomohli archeológom opraviť či skôr spresniť datovanie týkajúce sa rímskych stavieb na brehu Dunaja. Vzácne nálezy z rímskeho tábora v Iži sú vystavené v stálej expozícii Podunajského múzea v Komárne, v Klenotnici SNM v Bratislave na hrade a v stálej expozícii Slovenského poľnohospodárskeho múzea v Nitre.
Po skončení vojen s germánskymi kmeňmi postavili Rimania na rovnakom mieste nový, kamenný kastel. Zaberal viac než tri hektáre, opevnený bol priekopami a mohutnými hradobnými múrmi s dvadsiatimi vežami. Predpokladá sa že tu bolo 500 vojakov vojenskej jazdy. Stavby vo vnútri boli postavené z kameňa a tehál, strechy pokrývali pálené škridle. V tejto časti kastela sa odkryli i zvyšky dvoch veľkých pecí na pečenie chleba a viaceré studne, ktoré boli budované podobne ako v iných rímskych táboroch. Boli tu aj stajne, sklady a samozrejme, kúpele, ktoré Rimanom nesmeli nikde chýbať. Práve na ich odkrývaní archeológovia zo SAV v súčasnosti pracujú. Predchádzajúce vykopávky sú po dôkladnom zdokumentovaní už zväčša zasypané. Je to najlepší spôsob ako ich uchrániť aj pre budúcnosť. Rimania túto pevnosť udržali po viacerých prestavbách takmer až do konca štvrtého storočia, kedy ju opustili.
Archeológovia zo SAV garantmi výskumu, obnovy i prezentácie
Všetky doterajšie poznatky o tejto pamiatke, ktorú prvýkrát opísali ešte v 30-tych rokoch 18. storočia anglickí cestovatelia Jeremiah Milles a Richard Pococke a zmieňuje sa o nej aj Matej Bel, vychádzajú z výsledkov dlhoročných archeologických výskumov. Ako novinárov informoval Ján Rajtár, prvé na vtedajšiu dobu veľmi rozsiahle vykopávky tu začal robiť ešte v rokoch 1906 – 1909 ižiansky rodák János Tóth-Kurucz. Po ďalších výskumoch v 50. rokoch minulého storočia, ktoré robil už Archeologický ústav SAV v spolupráci s pražským Archeologickým ústavom ČSAV pod vedením prof. Bedřicha Svobodu a od r. 1957 pod vedením archeologičky Márie Lamiovej-Schmiedlovej z ArÚ SAV, bol areál rímskej pevnosti zapísaný do zoznamu kultúrnych pamiatok. A od r. 1978 sa Archeologický ústav SAV v Nitre stal garantom súčasného archeologického výskumu, pamiatkovej obnovy a prezentácie tejto antickej stavebnej pamiatky.
"V 70-tych rokoch sa začala na Dunaji výstavba vodných elektrární Gabčíkovo-Nagymaros. Pôvodný projekt počítal so zatopením pamiatky. Vtedy sme začali s výskumom najohrozenejších častí. Našťastie projekt sa podarilo zmeniť, na brehu Dunaja sa postavila nová protipovodňová hrádza a v podstate celý areál pamiatky zostal zachovaný. V roku 1991 bola rímska pevnosť v Iži vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Krátko na to, vďaka snahe Obecného úradu v Iži, rozvojových projektov i podpore štátnych a samosprávnych orgánov, sa urobili prvé kroky k jej pamiatkovej úprave a sprístupneniu návštevníkom. Náznakovo sa zrekonštruoval a doplnil priebeh pevnostného múru a v priestore južnej brány sa postavila drevená obrysová konštrukcia, ktorá približuje jej skutočné rozmery a na pamiatke sa umiestnil základný informačný systém vrátane informačných tabúľ v štyroch jazykoch," objasňuje Ján Rajtár.
Napriek tomu, že Archeologický ústav SAV v Nitre naďalej pokračuje v Iži vo výskume, podľa Jána Rajtára nie je cieľom archeológov preskúmať všetko. "My dnes nemáme preskúmanú z tých troch hektárov ani jednu šestnástinu. Ani to však nemienime celé preskúmať. Niečo musíme nechať aj pre ďalšie generácie, tak ako tie predchádzajúce nechali nám. Pretože vždy prídu nové, lepšie metódy. Tendencia ponechávať významné náleziská bez ďalšieho archeologického výskumu je vo svete úplne bežná. Ide o tzv. archeologické rezerváty. My nie sme najmúdrejší. A naši nasledovníci dokážu objaviť opäť niečo iné, čo my v súčasnosti nedokážeme."
Múzeum v prírode a medzinárodná spolupráca
Dnes je areál rímskeho tábora v Iži od r. 1995 oficiálnym múzeom v prírode. Organizujú sa tu rôzne podujatia, pri ktorých výdatne pomáha aj miestna samospráva. A každoročne, aj vďaka podpore Višegrádskeho fondu, je Kelematia tiež miestom medzinárodnej letnej školy archeológie. Aj počas našej návštevy tu boli na brigáde študenti nielen z Trnavskej univerzity a z Nitry, ale aj z Prahy, Poľska a očakávali sa študenti z Belgicka. Spoločne tu kopú a čistia rôzne staré vrstvy a múry rímskych kúpeľov, ktoré sa im už odmenili aj nejedným vzácnym nálezom. Či už v podobe zvyšku zbraní, spony alebo šperku.
Vďaka medzinárodnej spolupráci je táto vzácna rímska pamiatka dnes prezentovaná aj vo viacerých publikáciách, na CD a DVD nosičoch, internete a v 3D vizualizáciách. Vznikli s podporou domácich a medzinárodných inštitúcií a agentúr (program Phare, Interreg, Kultúra 2000, medzinárodný Višegrádsky fond, UNESCO a pod.) i za spolupráce partnerov z Archeologického ústavu SAV, samosprávy obce Iža, Trnavskej univerzity a univerzít z Čiech, Poľska, Maďarska a Belgicka.
Ján Rajtár i Matej Ruttkay majú vo veci ďalšej obnovy a prezentácie rímskeho tábora v Iži jasno. "Tábor bol súčasťou mimoriadneho kultúrnohistorického monumentu limes romanus, ktorého časti vo Veľkej Británii a v Nemecku už boli zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Ministerstvo kultúry SR už oznámilo UNESCO zámer nominovať do tohto zoznamu aj rímsky tábor Kelemantia v Iži a Gerulatu v Bratislave-Rusovciach," informoval nás Matej Ruttkay na improvizovanej tlačovej besede na Obecnom úrade v Iži, kde sme zakončili náš terénny "prieskum". Snahám archeológov zo Slovenskej akadémie vied napomáhajú nielen finančné protriedky uvoľnené na archeologický výskum vládou SR, ale aj medzinárodný projekt "Hranice rímskej ríše" podporený z programu EÚ Kultúra 2000, na ktorom sa podieľajú viaceré inštitúcie z 9 európskych krajín. Cieľom je spoločná príprava a postupné nominácie zápisu ďalších úsekov rímskych hraníc za svetové kultúrne dedičstvo.
Text: Adela Štrpková
Foto: Vladimír Šmihula
Jedinečná kultúrna pamiatka - rímsky vojenský tábor Kelemantia v obci Iža pri Komárne bol po Geomagnetickom observatóriu Geofyzikálneho ústavu SAV v Hurbanove (pozri článok "Observatórium plné kuriozít") ďalšou zastávkou exkurzie dňa 7. júla 2008, na ktorú Slovenská akadémia vied pri príležitosti 55. výročia svojho vzniku pozvala novinárov s cieľom predstaviť im aj niektoré svoje mimobratislavské pracoviská.
V tábore ležiacom na brehu Dunaja nás privítali riaditeľ Archeologického ústavu SAV PhDr. Matej Ruttkay, CSc. a vedúci výskumu v spomínanej lokalite archeológ PhDr. Ján Rajtár, CSc., ktorý bol aj našim sprievodcom po areáli o rozlohe 3 hektáre. "Samotný tábor, ktorý Rimania postavili koncom druhého storočia n. l., dnes ani nie je veľmi vidieť. Je to vlastne len mierne vyvýšená lúka, ktorá sa našťastie nezastavala, preto tu dodnes môžeme robiť výskum," začal svoje rozprávanie o archeologickom výskume v Iži Ján Rajtár, ktorý sa ukázal ako skvelý znalec histórie a výborný rozprávač.
Drevozemný tábor a kamenný kastel - pozostatky Rímskej ríše na brehu Dunaja
V jeho rozprávaní pred nami ožili dlhotrvajúce rímsko-germánske vojny v 2. storočí za vlády cisára Marca Aurélia (161-180) na strednom Dunaji, ktoré z histórie poznáme ako markomanské vojny. "Rimania vtedy vybudovali v Iži na ľavom brehu Dunaja v predmostí svojej legionárskej pevnosti Brigetio ležiacej na území dnešného Komáromu-Szöny v Maďarsku oproti ústiu Váhu, prvú pevnosť – drevozemný tábor opevnený dvoma priekopami, zemným valom a drevenými palisádami. Kasárenske baraky vo vnútri a zrejme aj ostatné budovy boli postavené z nepálených tehál so strechami z tŕstia. Tento tábor zanikol ešte v dobe markomanských vojen, zrejme pri nečakanom germánskom útoku," hovorí Ján Rajtár. Čo však pre Rimanov znamenalo katastrofu, archeológom prinieslo hotový poklad - na podlahách kasární sa zachoval takmer celý inventár pevnosti. Našli sa tu napríklad dlhé jazdecké meče, hroty šípov, kostené obloženia lukov, časti prilby, spony do plášťov, ale aj kuchynský riad a množstvo mincí. Najmä tie, keďže je na nich vyobrazený rímsky cisár Marcus Aurélius, pomohli archeológom opraviť či skôr spresniť datovanie týkajúce sa rímskych stavieb na brehu Dunaja. Vzácne nálezy z rímskeho tábora v Iži sú vystavené v stálej expozícii Podunajského múzea v Komárne, v Klenotnici SNM v Bratislave na hrade a v stálej expozícii Slovenského poľnohospodárskeho múzea v Nitre.
Po skončení vojen s germánskymi kmeňmi postavili Rimania na rovnakom mieste nový, kamenný kastel. Zaberal viac než tri hektáre, opevnený bol priekopami a mohutnými hradobnými múrmi s dvadsiatimi vežami. Predpokladá sa že tu bolo 500 vojakov vojenskej jazdy. Stavby vo vnútri boli postavené z kameňa a tehál, strechy pokrývali pálené škridle. V tejto časti kastela sa odkryli i zvyšky dvoch veľkých pecí na pečenie chleba a viaceré studne, ktoré boli budované podobne ako v iných rímskych táboroch. Boli tu aj stajne, sklady a samozrejme, kúpele, ktoré Rimanom nesmeli nikde chýbať. Práve na ich odkrývaní archeológovia zo SAV v súčasnosti pracujú. Predchádzajúce vykopávky sú po dôkladnom zdokumentovaní už zväčša zasypané. Je to najlepší spôsob ako ich uchrániť aj pre budúcnosť. Rimania túto pevnosť udržali po viacerých prestavbách takmer až do konca štvrtého storočia, kedy ju opustili.
Archeológovia zo SAV garantmi výskumu, obnovy i prezentácie
Všetky doterajšie poznatky o tejto pamiatke, ktorú prvýkrát opísali ešte v 30-tych rokoch 18. storočia anglickí cestovatelia Jeremiah Milles a Richard Pococke a zmieňuje sa o nej aj Matej Bel, vychádzajú z výsledkov dlhoročných archeologických výskumov. Ako novinárov informoval Ján Rajtár, prvé na vtedajšiu dobu veľmi rozsiahle vykopávky tu začal robiť ešte v rokoch 1906 – 1909 ižiansky rodák János Tóth-Kurucz. Po ďalších výskumoch v 50. rokoch minulého storočia, ktoré robil už Archeologický ústav SAV v spolupráci s pražským Archeologickým ústavom ČSAV pod vedením prof. Bedřicha Svobodu a od r. 1957 pod vedením archeologičky Márie Lamiovej-Schmiedlovej z ArÚ SAV, bol areál rímskej pevnosti zapísaný do zoznamu kultúrnych pamiatok. A od r. 1978 sa Archeologický ústav SAV v Nitre stal garantom súčasného archeologického výskumu, pamiatkovej obnovy a prezentácie tejto antickej stavebnej pamiatky.
"V 70-tych rokoch sa začala na Dunaji výstavba vodných elektrární Gabčíkovo-Nagymaros. Pôvodný projekt počítal so zatopením pamiatky. Vtedy sme začali s výskumom najohrozenejších častí. Našťastie projekt sa podarilo zmeniť, na brehu Dunaja sa postavila nová protipovodňová hrádza a v podstate celý areál pamiatky zostal zachovaný. V roku 1991 bola rímska pevnosť v Iži vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Krátko na to, vďaka snahe Obecného úradu v Iži, rozvojových projektov i podpore štátnych a samosprávnych orgánov, sa urobili prvé kroky k jej pamiatkovej úprave a sprístupneniu návštevníkom. Náznakovo sa zrekonštruoval a doplnil priebeh pevnostného múru a v priestore južnej brány sa postavila drevená obrysová konštrukcia, ktorá približuje jej skutočné rozmery a na pamiatke sa umiestnil základný informačný systém vrátane informačných tabúľ v štyroch jazykoch," objasňuje Ján Rajtár.
Napriek tomu, že Archeologický ústav SAV v Nitre naďalej pokračuje v Iži vo výskume, podľa Jána Rajtára nie je cieľom archeológov preskúmať všetko. "My dnes nemáme preskúmanú z tých troch hektárov ani jednu šestnástinu. Ani to však nemienime celé preskúmať. Niečo musíme nechať aj pre ďalšie generácie, tak ako tie predchádzajúce nechali nám. Pretože vždy prídu nové, lepšie metódy. Tendencia ponechávať významné náleziská bez ďalšieho archeologického výskumu je vo svete úplne bežná. Ide o tzv. archeologické rezerváty. My nie sme najmúdrejší. A naši nasledovníci dokážu objaviť opäť niečo iné, čo my v súčasnosti nedokážeme."
Múzeum v prírode a medzinárodná spolupráca
Dnes je areál rímskeho tábora v Iži od r. 1995 oficiálnym múzeom v prírode. Organizujú sa tu rôzne podujatia, pri ktorých výdatne pomáha aj miestna samospráva. A každoročne, aj vďaka podpore Višegrádskeho fondu, je Kelematia tiež miestom medzinárodnej letnej školy archeológie. Aj počas našej návštevy tu boli na brigáde študenti nielen z Trnavskej univerzity a z Nitry, ale aj z Prahy, Poľska a očakávali sa študenti z Belgicka. Spoločne tu kopú a čistia rôzne staré vrstvy a múry rímskych kúpeľov, ktoré sa im už odmenili aj nejedným vzácnym nálezom. Či už v podobe zvyšku zbraní, spony alebo šperku.
Vďaka medzinárodnej spolupráci je táto vzácna rímska pamiatka dnes prezentovaná aj vo viacerých publikáciách, na CD a DVD nosičoch, internete a v 3D vizualizáciách. Vznikli s podporou domácich a medzinárodných inštitúcií a agentúr (program Phare, Interreg, Kultúra 2000, medzinárodný Višegrádsky fond, UNESCO a pod.) i za spolupráce partnerov z Archeologického ústavu SAV, samosprávy obce Iža, Trnavskej univerzity a univerzít z Čiech, Poľska, Maďarska a Belgicka.
Ján Rajtár i Matej Ruttkay majú vo veci ďalšej obnovy a prezentácie rímskeho tábora v Iži jasno. "Tábor bol súčasťou mimoriadneho kultúrnohistorického monumentu limes romanus, ktorého časti vo Veľkej Británii a v Nemecku už boli zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Ministerstvo kultúry SR už oznámilo UNESCO zámer nominovať do tohto zoznamu aj rímsky tábor Kelemantia v Iži a Gerulatu v Bratislave-Rusovciach," informoval nás Matej Ruttkay na improvizovanej tlačovej besede na Obecnom úrade v Iži, kde sme zakončili náš terénny "prieskum". Snahám archeológov zo Slovenskej akadémie vied napomáhajú nielen finančné protriedky uvoľnené na archeologický výskum vládou SR, ale aj medzinárodný projekt "Hranice rímskej ríše" podporený z programu EÚ Kultúra 2000, na ktorom sa podieľajú viaceré inštitúcie z 9 európskych krajín. Cieľom je spoločná príprava a postupné nominácie zápisu ďalších úsekov rímskych hraníc za svetové kultúrne dedičstvo.
Text: Adela Štrpková
Foto: Vladimír Šmihula