Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Ilustračná snímka

Výskum hmyzu v Ústave ekológie lesa SAV

29. 12. 2020 | videné 1282-krát

Hmyz. Pre mnohých neveľmi obľúbená skupina organizmov, ale z hľadiska fungovania života na Zemi (napr. opeľovanie, potravné reťazce, kolobeh živín) určite jedna z najvýznamnejších. Na Ústave ekológie lesa SAV vo Zvolene sa jej venujú vedci z Oddelenia výskumu živočíchov a ekologických interakcií. Svoju pozornosť zameriavajú tradične na spoločenstvá našich pôvodných lesných druhov (napr. húsenice v dubových lesoch) a ich interakcie s prostredím, v ktorom žijú.

V lesníckej praxi sa monitorujú druhy žijúce v neskorej jeseni a na základe ich počtov sa dá predpokladať množstvo húseníc v jarnom období, a teda aj miera ohrozenia stromov ich žerom. Pre presnejší odhad množstva húseníc v budúcej jari naši vedci na základe svojich najnovších poznatkov odporúčajú mapovať motýle v dubových a zmiešaných lesoch nepretržite od neskorej jesene až do skorej jari, keďže aj tieto druhy môžu predstavovať významnú zložku (miestami viac než polovicu) jarných spoločenstiev húseníc požierajúcich listy dubov.

V posledných rokoch sa výskum zameriava aj na invázne druhy majúce svoj pôvod v lesoch Ázie (vijačka krušpánová Cydalima perspectalis, lienka východná Harmonia axyridis a drvinárik čierny Xylosandrus germanus). Pri uvedených nepôvodných druhoch, ktorých šírenie a prenikanie do našich oblastí podmieňuje najmä otepľovanie, sa výskumníci zaoberajú najmä mechanizmami ich distribúcie (napr. vhodnosť vybraných drevín, preferenciu biotopov či počet generácií). Pri inváznej vijačke krušpánovej (motýľ, ktorého húsenice požierajú listy krušpánu) vedci sledovali priestorové a časové rozmiestnenie húseníc na krušpáne, pričom navrhli jednoduchú a spoľahlivú metódu odhadu poškodenia listov vhodnú pre všetkých pestovateľov. Okrem toho zmapovali výskyt vijačky za päť rokov od jej príchodu na Slovensko v roku 2012 a zistili, že najviac ohrozené krušpány sú v najnižších a najteplejších oblastiach. Predpokladajú ďalšie šírenie vijačky údoliami a pozdĺž vodných tokov, pričom horské pásma môžu predstavovať bariéru v prirodzenom šírení tohto invázneho druhu.

Text: Lenka Sarvašová, Ústav ekológie lesa SAV

Foto: unsplash.com/Malcolm Lightbody

Súvisiace články