Aktuality

Prognostický ústav Centra spoločenských a psychologických vied SAV v spolupráci s neziskovou organizáciou Rómsky inštitút realizovali výskum zameraný na dostupnosť kanalizačnej a vodovodnej infraštruktúry v rómskych osídleniach. Problematiku skúmali v kontexte výskytu infekčných ochorení a sociálnych nerovností medzi rómskou a nerómskou časťou populácie, ako aj medzi jednotlivými regiónmi Slovenska.

Výsledky výskumu boli témou webinára, ktorý sa konal 25. júna. Zúčastnili sa ho zástupcovia verejnej a štátnej správy, neziskového sektora, medzinárodných ľudskoprávnych organizácii a akademickej obce.

Hlavné zistenia výskumu:

• Situácia v marginalizovanej rómskej komunite (MRK) si vyžaduje zvláštnu pozornosť: Analyzované kvantitatívne údaje o rómskych a nerómskych domácnostiach v perspektíve ich prístupu k infraštruktúre indikuje štrukturálne nerovnosti, nerovnaké zaobchádzanie a inštitucionálnu diskrimináciu. Neochota niektorých samospráv riešiť situáciu sa tu kombinuje s problematikou vlastníckych práv, sociálneho vylúčenia a nízkej kúpnej sily.

• Plnenie smernice Rady 91/271/EHS je v kontexte MRK problematické: Na základe ostatného reportovania Slovenskej republiky pre Európsku komisiu z júna 2018 je v krajine 42 aglomerácií s veľkosťou nad 2000 ekvivalentných obyvateľov (EO) bez vybudovanej stokovej siete (stav k referenčnému roku 2016). Tieto lokality nie sú v súlade s požiadavkami smernice Rady 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd a SR musí situáciu urýchlene riešiť. V rámci správy identifikujeme celkovo osem separovaných alebo segregovaných rómskych osád nad 2000 obyvateľov bez kanalizácie. Nie všetky lokality technicky spadajú do súčasnej definície aglomerácie podľa smernice Rady 91/271/EHS, bude však potrebné vyjasniť, ktoré sú súčasťou záväzkov, a riešiť v nich prednostne situáciu.

• Vzťah medzi vodovodnou a kanalizačnou infraštruktúrou a ochoreniami je priekazný: V rokoch 2014 – 2018 na Slovensku celkovo zachytili 4 693 prípadov ochorení, ktorých pôvod je možné spájať s nedostatočným prístupom ku kanalizácii, pitnej vode alebo s nedostatočnou úrovňou čistenia komunálnych odpadových vôd. Až 90 percent prípadov sa objavilo v obciach, v ktorých obyvatelia alebo aspoň časť obyvateľov nemá prístup ku kanalizácii, prípadne ju z rôznych dôvodov nevyužíva. Len deväť percent všetkých zachytených ochorení sa objavilo v obciach, pri ktorých je možné predpokladať, že všetci jej obyvatelia plnohodnotne využívajú kanalizačnú aj vodovodnú infraštruktúru.

• Diferencovaný prístup ku základnej infraštruktúre a vode medzi rómskymi a nerómskymi oblasťami sa prejavuje vo zvýšenom zdravotnom riziku: Obce, kde žijú rómski obyvatelia, majú výrazne vyšší výskyt chorôb súvisiacich s nedostatkom kanalizácie a vody. V skúmaných rokoch 2014 – 2018 bolo až 72 – 87 percent z celkových výskytov na Slovensku identifikovaných práve v lokalitách s rómskou komunitou.

• Prítomnosť infraštruktúry neznamená jej využívanie: Identifikovali sa významné rozdiely medzi počtom osôb s deklarovaným prístupom k vode a kanalizácii v rómskych osadách a skutočným počtom ľudí, ktorí ju reálne využívajú. Infraštruktúra nie je udržiavaná a funkčná. Pri novobudovanej infraštruktúre existuje problém s pripájaním domácností. 

• Cena vodného a stočného je aj sociálnou otázkou: Rastúce náklady na prevádzku a snahy o dereguláciu cien môžu ďalej zhoršovať prístup k infraštruktúre dokonca aj tam, kde už existuje. Narastá problém ziskovosti jej prevádzky. Vyplýva z klesajúcej spotreby domácností a jej prejavoch na úsporu z rozsahu. Mimoriadne nízka spotreba domácností s nízkymi príjmami, často menej než 40 litrov na osobu a deň, podkopáva ekonomický model prevádzky tejto infraštruktúry. Je zároveň hlboko pod hygienickými normami (dolná hranica hygienického minima je na Slovensku 70 litrov na deň a osobu – pozn. aut.). Jedným z opatrení by bolo plánovanie takýchto investícií v budúcnosti aj na základe sociálno-ekonomickej a demografickej analýzy s využitím pokročilejších modelov na výpočet ekonomickej návratnosti investícií a s využitím pozitívnych a negatívnych externalít.

• Je potrebná podpora alternatívnych prístupov: Na systematické a účinné presadzovanie hygienických štandardov musíme riešiť štrukturálne podmienky, ktoré bránia zlepšovaniu situácie. Na lokalitách s nízkou kúpnou silou a vysokou nezamestnanosťou a v prípadoch, keď sú náklady na budovanie novej infraštruktúry vysoké, je potrebné rozvíjať a zvažovať alternatívy založené na rozvoji miestneho potenciálu a zdrojoch cestou kombinácie alternatívneho zneškodňovania odpadových vôd, sociálnych podnikov a využívania miestnej pracovnej sily.

Konkrétne odporúčania pre tvorcov verejných politík možno nájsť v dokumente Základne body pre tvorbu verejných politík (policy brief) alebo v samotnej výskumnej správe, ktorú možno nájsť na  stránke Prognostického ústavu CSPV SAV.

Text a foto: Igor Taldík, Prognostický ústav CSPV SAV