Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Prof. Július Pašteka

Zomrel prof. PhDr. Július Pašteka, DrSc.

20. 11. 2019 | videné 1292-krát

Významný slovenský literárny a divadelný vedec, editor, kultúrny pracovník a znalec kresťanského umenia zomrel 16. novembra 2019 v Bratislave vo veku 95 rokov.

Július Pašteka sa narodil 16. júla 1924 v Seredi. Jeho otec bol zamestnanec firmy Baťa, vedúci vo viacerých predajniach juhozápadného Slovenska. Maturoval v Trenčíne, od roku 1943 bol poslucháčom Filozofickej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave (študijné predmety: filozofia – francúzština). V roku 1945/1946 absolvoval dva semestre na Literárnej fakulte Univerzity v Lausanne (Švajčiarsko), kde k jeho učiteľom patril aj Jean Piaget. Univerzitné štúdium absolvoval v Bratislave v roku 1950 doktorátom filozofie (PhDr.)

V rokoch 1950 – 1951 nastúpil do Literárnovedného ústavu SAVU, predchodkyne dnešnej SAV.  V roku 1951 bol prepustený, a tak sa zamestnal na desaťročie (1952 – 1962) ako vedúci redaktor teoretickej redakcie Slovenského vydavateľstva krásnej literatúry (neskôr premenovaného na Tatran). Začal publikovať v prekladoch svetových autorov literárne štúdie (napr. Goethe, Keller, Ibsen, Turgenev, Čapek, Hemingway, Steinbeck, Pirandello, Gončarov, Dostojevskij, Tolstoj). V roku 1962 sa vrátil do SAV, nakrátko do Orientálneho ústavu, a potom, až do odchodu do dôchodku v roku 1995, zotrval stále na jednom pracovisku pre výskum divadla a filmu, ktoré však bolo organizačne neustále transformované (Ústav slovenskej literatúry, Ústav divadla a filmu, Umenovedný ústav, Kabinet divadla a filmu SAV, dnes Centrum vied o umení SAV). V rokoch 1965 – 1969 bol šéfredaktorom vedeckého štvrťročníka Slovenské divadlo, v ktorom sám uverejnil asi 200 príspevkov. V roku 1966 získal hodnosť kandidáta vied (CSc.). V sedemdesiatych rokoch prednášal aj na Vysokej škole múzických umení teóriu divadla a filmu i teóriu kultúry. Jeho kniha Estetické paralely umenia (1976), jedna z najvýznamnejších monografií slovenskej teatrológie, bola podrobená marxistickej kritike a bola zastavená jej distribúcia, zároveň prestal učiť na VŠMU. Jeho ďalší vedecký postup nebol možný.

Až po zmene politického režimu v rokoch 1989/1990 bol rehabilitovaný, takže v roku 1991 mohol na základe monografie Slovenská dramatika v epoche realizmu získať v SAV titul doktor vied (DrSc.), a v roku 1992 na Vysokej škole múzických umení hodnosť univerzitného profesora (prof.).

Ani po odchode do dôchodku neprestal byť aktívny. Stal sa vedeckým redaktorom vydavateľstva Lúč, čo mu umožnilo editorsky pripraviť na vydanie diela domácich i exilových autorov, niektorých predtým zakázaných. Vyšlo mimoriadne množstvo cca 60 titulov, často ako monografie alebo zobrané spisy s Paštekovým vedeckým komentárom (J. Silan, L. Hanus, M. Šprinc, J. Kútnik Šmálov, F. Skyčák, P. Oliva, A. Žarnov a i.). Na princípoch vzájomnej úcty a priateľstva spolupracoval pri vydaní kníh J. Ch. Korca. Popri tom napísal sám ďalšie rozsiahle diela, ako je monumentálny Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska (2000), Tvár a tvorba slovenskej katolíckej moderny (2002), ešte predtým vydal z obdivu i priateľstva 6-zväzkové Vybrané spisy Jozefa Felixa (1985 – 1991) a monografiu o ňom. Neprestal sa venovať slovenskej i svetovej dramatike, divadlu a kritike (1998) ani filmu (Spätný pohľad bez kamery, 2005), rovnako literatúre (Literatúra ako svetlo 2004, Svet literatúry, literatúra sveta, 2005), dlhoročne priateľsky i vedecky spolupracoval s V. Turčánym.

Jeho dielo je mimoriadne rozsiahle, prakticky u nás nemá obdobu. Prezrádza hlboké poznanie celých období slovenskej literatúry, domácej i exilovej, od realizmu 19. storočia až podnes, ale aj cudzej, hlavne nemeckej, ruskej, talianskej, severskej, českej a i. Všetky detailne poznal z vlastného čítania a prieniku do ich sveta. Zasvätené poznatky publikoval aj z iných oblastí, písal o výtvarnom umení, architektúre, kresťanskej kultúre a umení. Jeho neobyčajne asketický život mu umožnil rozsiahle štúdium. Tak komplexne naštudovanú vedeckú osobnosť Slovensko azda ani nemalo. Žiaľ, to, čo nevložil do veľkého množstva publikácií, si odnáša so sebou.

Mal to šťastie, že vo vysokom veku sa mu po desaťročiach dostalo verejného uznania. Po roku 1990 získal viaceré ocenenia od celoživotného zamestnávateľa SAV, ako aj z Ministerstva kultúry SR, Matice slovenskej, Katolíckej univerzity v Ružomberku, zo zahraničia (Rumunsko, Česko). A získal aj dve ocenenia najvyššieho stupňa: Veľký kríž rytierskeho rádu sv. Gregora Veľkého, ktorý mu udelil pápež Ján Pavol II. v roku 1999 a Rád Ľudovíta Štúra 1. triedy, ktorý mu udelil prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič v roku 2004. Slovenská akadémia vied s podporou MK SR a Františka Mikloška vydala s renomovanými autormi k jeho výročiu knižnú publikáciu Hommage à Július Pašteka, Bratislava:VEDA, 2009.

Miloš Mistrík

 
Posledná rozlúčka so zosnulým prof. Júliusom Paštekom sa uskutoční vo štvrtok 21. novembra o 14.00 hodine v obradnej sieni krematória v Bratislave.