Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Busta Aurela Stodolu v STU.

Výročie narodenia Aurela Stodolu

25. 4. 2019 | videné 1347-krát

Pri príležitosti 160. výročia narodenia Aurela Bohuslava Stodolu sa 24. apríla konalo v STU v Bratislave slávnostné spomienkové zhromaždenie v rámci pocty jednému z najvýznamnejších vedcov slovenskej histórie. Začalo sa položením kvetov pod bustu Aurela Stodolu vo vestibule Strojárskej fakulty STU a pokračovalo príhovormi a prierezom jeho diela v aule D. Ilkoviča STU.

Podujatie zorganizovala Slovenská technická univerzita v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied a mestom Liptovský Mikuláš, kde sa Aurel Bohuslav Stodola 11. mája 1859 narodil. Po štúdiách v Budapešti, Zürichu Charlottneburgu a Paríži sa postupne stal autoritou v termodynamike a vedcom svetového významu. Pripomenul to v úvodnom slove aj rektor STU prof. Miroslav Fikar a v následných príhovoroch aj ďalší hostia.

Vysokoškolský učiteľ a historik Milan Petráš, autor monografie Najväčší z veľkých – Aurel Bohuslav Stodola -  emotívne aj s prehľadom „vyťahoval“ zo života slovenského fyzika svetového významu, zakladateľa teórie parných a plynových turbín, rôzne detaily a súvislosti, ktoré dokresľovali jeho prínos aj dobu, v ktorej žil. Rozmer jeho vedeckej činnosti ale aj ľudskej osobnosti podčiarkoval aj podpredseda SAV PhDr. Dušan Gálik, CSc. „Stodola svojim pôsobením a vedeckým významom presahuje rámec doby, v ktorej žil a tvoril.“ Okrem iného pochopil a vnímal, že hybná sila vedeckého poznania a priemyselnej výroby v dvadsiatych a tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia vstupovala aj do života bežných ľudí, no jej progres záleží na tom, v akom spoločenskom nastavení sa používa. Môže pomáhať ale aj viesť k zbedačovaniu. Obracal kritiku techniky na kritiku spoločnosti v súvislosti s možnými negatívnymi dopadmi technického pokroku v medzivojnovom období.

Postoje, názory a myšlienky Aurela Stodolu priblížila aj prof. Alena Kozáková, podpredseda SAV prof. Peter Samuely aj zástupca primátora Liptovského Mikuláša Rudolf Urbanovič. Univerzitný profesor Aurel Stodola sa okrem iného preslávil dielom o parných a plynových turbínach, ktoré vyšlo v nemeckom Berlíne v roku 1903 pod názvom Dampfturbinen und ihre Aussichten als Wärmekraftmaschinen (Parné turbíny a ich výhľady ako tepelných strojov). Jeho neskoršie prepracované a premenované vydania, ktoré vyšli v početných prekladoch, sú základmi dodnes platnej teórie. Zaujímavosťou je, že tepelné čerpadlo z roku 1928, ktoré navrhol, dodnes vykuruje radnicu v Ženeve. Okrem parných turbín sa zaoberal aj zdravotnými pomôckami. S chirurgom Ferdinandom Sauerbruchom v roku 1915 navrhol a skonštruoval pohyblivú umelú ruku. Na rovnakom princípe vyrobil aj protézy dolných končatín.

Stodolovu činnosť a jeho prínos ocenili mnohé svetové inštitúcie. Čestné tituly získal na univerzitách a školách v Zürichu, Hannoveri, Brne a Prahe. Získal aj vyznamenanie Spolku nemeckých inžinierov - Grashofovu medailu. Najcennejšia je ale zlatá medaila Jamesa Watta z roku 1940, ktorá je obdobou Nobelovej ceny v technických vedách. Pri jej udeľovaní charakterizovali Stodolove dielo nasledovne: „…vytvoril vedu o parnej a plynovej  turbíne  práve  tak, ako o odstredivom kompresore, čo bol jedinečný čin v dejinách strojného inžinierstva…“ 

Albert Einstein, ktorý bol žiakom a kolegom Aurela Stodolu o ňom napísal: „Keď do rúk beriem pero, aby som napísal niekoľko slov o profesorovi Stodolovi, o majstrovi techniky, o jemnom, a pritom pevnom mužovi, cítim, že moje vyjadrovacie schopnosti sú príliš obmedzené, aby som sa k takému človeku zachoval tak, ako si to zasluhuje…“

Významný vedec a technik zomrel 25. decembra 1942 v Zürichu, kde ho aj pochovali. Telesné pozostatky Aurela Stodolu a jeho manželky previezli a slávnostne pochovali v roku 1989 v Liptovskom Mikuláši, v ich rodnom meste. Aurel Stodola bol osobnosťou a autoritou nielen vedeckou, ale aj morálnou. SAV na jeho počesť udeľuje medailu Aurela Stodolu za najlepšie práce vo fyzike a strojárstve. (spn)