Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Určitou formou si uctieva Veľkú noc takmer každý Slovák.

Veľkonočné roľnícke obyčaje vo vedomí ľudí „vybledli“

18. 4. 2019 | videné 717-krát

Zmena ročných období, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista – tieto udalosti sú stovky rokov hlavnými symbolmi Veľkej noci. Pripomínanie si významných udalostí v živote spoločnosti je aj dnes na Slovensku samozrejmosťou, a tak si určitou formou uctieva Veľkú noc takmer každý Slovák.

„Mnohé z predkresťanských jarných rituálov a prvkov Veľkej noci, ktoré vyjadrujú previazanie sveta človeka a jeho práce s prírodou, postupne – v súlade so zmenami spôsobu života – vo vedomí ľudí vybledli. Zmenili sa na symboly, ktorých pôvodný význam si zväčša neuvedomujeme. Vďaka tradícii sa však niektoré pôvodné rituálne praktiky i dnes spontánne dodržiavajú ako veľkonočné zvyky, mnohé sa stali predmetom folklorizmu a javiskového predvádzania,“ povedala etnologička PhDr. Katarína Popelková, CSc., ktorá na Ústave etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied vedie výskum súčasných sviatkov na Slovensku.

Kvalitatívnym znakom každého sviatku je podľa etnologičky fakt, že sa v jeho obsahu objavuje to, čo má pre človeka aktuálny význam, čo plní momentálne dôležitú funkciu v jeho živote. Nie je preto praktické hovoriť o tom, či upúšťanie od tradícií je pre spoločnosť dobré alebo zlé.

„Náš výskum ukazuje, že ľudia v jednotlivých etapách života a podľa príslušnosti k istým spoločenským skupinám veľmi operatívne rozhodujú o spôsoboch prežívania sviatkov, aby naplnili svoje praktické i duchovné potreby. V rodinách alebo priateľských skupinách sa zvyky ako stretávanie sa rodín, spoločné maľovanie vajíčok, obchôdzky spojené so šibačkou a polievačkou, príprava sviatočných jedál či pohostenia pre návštevy udržiavajú stále,“ povedala etnologička.

Hlavné znaky slávenia Veľkej noci v rámci Európy vníma odborníčka v troch rovinách: náboženskej, profánnej a v rovine tradičných zvykov. Kresťanská veľkonočná liturgia je už dvetisíc rokov naprieč krajinami rovnaká, no na niektorých miestach ju dopĺňajú pašiové sprievody či krížové cesty, ktoré sa tiež stali lákadlom pre turistov.

„Čo sa týka spôsobov sviatkovania, ktoré označujeme ako profánne – cestovanie, turistika,  šport, nákupy – tie sú na Slovensku podobné ako v ostatných častiach Európy. V západnej Európe, napríklad v Nemecku, sa počas sviatkov už tradične organizujú masové protestné pochody, vo veľkých mestách susedných krajín, napríklad vo Viedni či Krakove sa konajú známe veľkonočné trhy alebo hudobné festivaly,“ povedala Katarína Popelková.

Kým v západných európskych krajinách prežívajú z tradičných zvykov prevažne iba jednotlivosti, v tomto zmysle predstavuje územie Slovenska v rámci Európy unikátny región.

„V tunajších zvykoch sa zakonzervovalo viacero spôsobov prelínania vplyvov východoslovanskej kultúry a východných kresťanských cirkví s náboženskou tradíciou a zvykmi charakteristickými pre západnú Európu,“ dodala etnologička.

Monika Hucáková

Foto: TASR