Aktuality

Úcta k poznaniu, nadšenie pre vedu ale aj obdiv k umeniu a k ľudskosti sa niesli tradičným novoročným koncertom Slovenskej akadémie vied 10. januára v Zrkadlovej sále Primaciálneho paláca v Bratislave. Za prítomnosti veľvyslancov a zástupcov diplomatického zboru z viacerých krajín v SR, predsedníčky Akadémie vied ČR Evy Zažímalovej a ďalších vzácnych hostí ho otvoril predseda SAV Pavol Šajgalík.

Vo svojom príhovore priznal, že rok 2018 priniesol pre akadémiu viac otázok ako odpovedí. Načrel však najmä do histórie aj v kontexte ďalšieho „osmičkového“ roku. Okrem iného zdôraznil, že osmičky v dátumoch sú zaujímavé aj pre akadémiu. Nielen pre tú slovenskú.

„Pravdepodobne v roku 1088 vznikla jedna z prvých univerzít na svete – Boloňská univerzita. Jej štatút bol spečatený Chartou, ktorá jej  garantovala slobodu bádania. Na 900. výročie založenia Univerzity v Bologni, 18. septembra v roku 1988, podpísalo 889 univerzít z 88 Európskych krajín Magnu Chartu Universitatum. Z nich 17 bolo slovenských. Rektori prijali základné princípy, ktorými sa budú riadiť. Ich podstata je nasledovná:

• Univerzity sú autonómnymi inštitúciami, ktoré vytvárajú a šíria kultúru prostredníctvom výskumu a výučby.
• Aby mohli napĺňať potreby súčasného sveta, musia byť nezávislé od každej politickej, hospodárskej a ideologickej moci.
• Vzdelávacia aktivita je neoddeliteľná od výskumnej, pretože len tak môže výučba sledovať vývoj potrieb spoločnosti.
• Základným princípom života univerzít je sloboda výskumu a výučby, ktorú musia štátne úrady zaručovať a podporovať.

Tragickým porušením týchto princípov boli poznačené osudy významných bádateľov. Uvediem iba dvoch, ktorí mali spojenie s územím dnešného Slovenska. Jedným z nich bol Ján Jesénius. Bol popravený v Prahe na Staromestskom námestí ešte v roku 1621. Druhý bol Ján Amos Komenský. Vymyslel systém výučby a vzdelávania, prijatý v celom západnom svete, ktorý funguje dodnes. Komenský navrhoval celoživotné vzdelávanie. Niečo, čo považujeme za fenomén modernej doby, zakotvil už v 17. storočí. Ako skončil? Takisto, ako Ján Jesénius po Bitke na Bielej hore, padol do nemilosti. Ako kazateľ Jednoty bratskej odmietol konvertovať na katolicizmus a v roku 1628 musel emigrovať.“

V návrate do súčasnosti predseda SAV uviedol, že rád počúva rozhlasovú reláciu Naši a svetoví. Pripomína nám, že aj dnes často musíme o tých našich prísť, aby sme si uvedomili, že sú svetoví.

„Rok 2018 priniesol pre Slovenskú akadémiu vied veľa otázok, veľa neistôt. Pokračujeme v hľadaní odpovedí a riešení. Imperatívom, potvrdeným históriou, musí zostať paradigma, že akadémia má byť slobodná a nezávislá. A ešte moja osobná výzva, asi tá najdôležitejšia a zároveň najťažšia – chcel by som, aby naši mladí vedci našli uplatnenie na Slovensku. A pritom boli svetoví. Pre úroveň našej krajiny a kvalitu jej života je dôležité, aby sme si to uvedomili bez toho, aby sme o nich prišli.“

Hudobný program slávnostného novoročného koncertu SAV pripravili špičkoví hudobníci – Konvergencie Quartet (Jozef Lupták – violončelo, Milan Paľa a Marián Svetlík (husle), Martin Ruman (viola) s klavírnym sprievodom Borisa Lenka z tvorby Mariána Vargu, Bélu Bartóka, Dmitrija Šostakoviča, Arvo Pärta a na záver zaznela aj Čierna labuť Martina Burlasa venovaná pamiatke Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Úcta k poznaniu, obdiv k umeniu a rešpekt k slobode, nezávislosti aj k ľudskosti podčiarkli atmosféru slávnostného koncertu SAV v Bratislave.

Stano Ščepán

Foto: Vladimír Šimíček