Aktuality

V stredu 5. decembra sa v Ústave svetovej literatúry SAV konala prezentácia najnovšej publikácie prof. PhDr. Jána Zambora, CSc., Stavebnosť básne (Lic 2018). Po úvodnom slove riaditeľa ÚSvL SAV prof. Adama Bžocha, v ktorom ocenil celoživotný prínos Jána Zambora pre slovenský literárny život najmä v oblasti prekladu poézie, s autorom viedli rozhovor prof. Mária Kusá a prof. Katarína Bednárová.

Ján Zambor je básnik, literárny vedec a prekladateľ, ktorý ponúkol svoj hlas ruským, ukrajinským, českým, španielskym a hispanofónnym básnikom. O rozhovoroch s básnikmi cez preklad hovorí na mnohých miestach v knihe. V súvislosti s jeho vlastnou tvorbou čítame: „V básňach vstupujem aj do rozhovoru s významnými blízkymi autormi, najmä s tými, ktorými som sa zaoberal a ktorých dielo je tiež súčasťou môjho životného sveta. Básne tak nadobúdajú metapoetické rozmery....“ (s. 219).

Pôvodná poézia, preklady poézie a literárnovedné a literárnokritické monografie spolu s množstvom časopiseckých textov tvoria tri kompaktné bloky jeho tvorby. Sú dokladom úplnosti literárnej tvorby Jána Zambora – je celostná, integrálna – jej jednotlivé zložky sú pevne a neoddeliteľne prestúpené. Autor nimi žije, ako sám hovorí: „Nezdráham sa povedať, že písanie je podstatná súčasť môjho bytia. Platí to nielen pre moju pôvodnú poéziu, ale aj pre prekladovú a pre literárenovednú reflexiu poézie“ (s. 215).

Publikácia nadväzuje na autorove predchádzajúce monografie, najmä Preklad ako umenie (2000), Interperetácia a poetika. O poézii slovenských básnikov 20. storočia (2005), Tvarovanie básne, tvarovanie zmyslu (2010) a Ako sa číta báseň (Dvadsaťsedem autorských interpretácií) (2013). Ján Zambor v úvode zdôrazňuje poznávací prínos knihy a jej odborný charakter a hovorí o žánrovej rôznorodosti textov zostavených do troch celkov – Reflexie poézie (2. časť je z textov autoreflexívnych) – Reflexie prózy – Reflexie prekladu. Ako komentovala Katarína Bednárová, táto rôznorodosť nič neuberá na sile knihy, práve naopak:

„Básnikov a teoretikov hlas nie je v tejto knihe len hlasom svojej chvíle, ale vychádza z dlhochvílnej a častochvílnej skúsenosti básne, skúsenosti prekladu, skúsenosti reflexie, ktorá je bohato štrukturovaná a skladá sa z mnohých prepojených diskurzov. Niet pochýb, že máme pred sebou knihu odbornú, teoretickú i esejistickú. Ale máme pred sebou aj knihu vysoko ´ľudskú´ – laicko-ľudskú – miestami máme možnosť prečítať si aj obyčajné zápisky a postrehy. Cez prečítané máme možnosť uvažovať o súčasnosti, o hodnotách a význame poézie, literatúry, kultúry. Zamborove úvahy gradujú do morálneho imperatívu upozorňujúc na sebabarbarstvo.“

Jánovi Zamborovi k novej publikácii okrem pracovníkov ústavu blahoželal aj prof. PhDr. Ladislav Šimon, CSc., básnik, germanista a prekladateľ.

Dobrota Pucherová a Katarína Bednárová

Foto: dp