Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Dnešné papierové peniaze a mince nemajú takú hodnotu, aká je na nich napísaná.

Peniaze nie sú zadarmo

16. 3. 2018 | videné 805-krát

Spoločný projekt SAV a mestskej časti Bratislava-Petržalka – Petržalská super škola – pokračoval šiestou prednáškou, ktorá bola určená pre žiakov 8. ročníka. Tému Peniaze nie sú zadarmo im veľmi zaujímavo priblížil Ing. Marcel Novák, PhD. z Ekonomickej univerzity Bratislava. Vo svojom vystúpení dal žiakom odpovede na otázky, prečo existujú peniaze, prečo si peniaze nekupujeme v obchode ako všetky ostatné tovary, odkiaľ sa peniaze berú a ako sa k nám vôbec dostanú.

„Človek si peniaze nikde nemusí kúpiť, ale každý ich odniekiaľ dostane. Ak si ich nemusíme kúpiť, sú asi zadarmo či nie?“ rečnícky sa opýtal M. Novák. Peniazmi sa vyjadrujú ceny tovarov a v peniazoch sa uchovávajú hodnoty. „V skutočnosti peniaze môžu urobiť človeka šťastným iba v dvoch prípadoch: vtedy, keď vás nimi niekto obdaruje alebo keď vy obdarujete niekto iného,“ zdôraznil.

V minulosti boli peniazmi rôzne tovary, ktoré sa dali vymeniť za iné tovary, napríklad kožušiny, dobytok, soľ, mušle či perly. Napríklad Slovania, naši predkovia, platili plátnom – odtiaľ vzniklo slovo „platiť“. Ďalší stupeň vo vývoji peňazí znamenal nahradenie drahých kovov (najmä zlata) za papierové peniaze. Papierové peniaze vynašli Číňania pred 1300 rokmi a v Európe sa rozšírili až v 17. storočí. Dnešné papierové peniaze a mince nemajú takú hodnotu, aká je na nich napísaná. Znamená to teda, že  hodnota, ktorá je na nich vyobrazená, je len ilúzia toho, čo si vieme za ne reálne kúpiť. Sú teda zadarmo? Nastolil M. Novák opäť otázku.

„Mince a bankovky dáva do obehu centrálna banka každého štátu. Okrem centrálnej banky existujú aj obchodné banky a tie tiež tvoria peniaze. Ide o takzvané bankové peniaze. Bankové peniaze sa nemusia tlačiť, vzniknú v bankovom systéme inak. Určiť potrebné množstvo peňazí v systéme, je v pôsobnosti centrálnej banky, a je to veľmi dôležitá vec, pretože vplýva na hodnotu peňazí. Peňazí má byť presne toľko, koľko stačí na to, aby fungovala výmena. Nemá ich byť ani viac, ani menej – ak je ich viac, ich hodnota sa znižuje, čo vedie k inflácii. Je to akási inflačná príšera. A hlavným cieľom Európskej centrálnej banky a Eurosystému je udržiavať cenovú stabilitu a ´bojovať s inflačnou príšerou´,“ zhrnul M. Novák.

O euro sa stará Európska centrálna banka, ktorá sídli vo Frankfurte (Nemecko) a 19 centrálnych bánk krajín, ktoré používajú euro. Spolu tvoria Eurosystém. Hlavnou úlohou Eurosystému je určovať a vykonávať menovú politiku eurozóny, to znamená udržiavať cenovú stabilitu – mieru inflácie na úrovni nižšej alebo blízkej dvom percentám v strednodobom horizonte. V súčasnosti Európska centrálna banka nalieva ďalšie peniaze do ekonomiky a nazýva to Kvantitatívne uvoľňovanie. Tým chce centrálna banka dosiahnuť, aby mali všetci veľa peňazí, aby banky poskytovali úvery, ľudia a podniky míňali ešte viac a ceny tovarov mierne rástli (do dvoch percent), lebo to je dobré pre ekonomiku. „Aká je odpoveď na otázku, sú peniaze zadarmo? Nie sú. Tak ako nič v živote nie je zadarmo, i keď niekedy to môže vyzerať naozaj tak,“ uzavrel poslednú z tohtoročných prednášok v rámci Petržalskej super školy Ing. Marcel Novák, PhD.

(jm)

Foto: archív