Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Vladimír Porubčan, po ktorom je, mimochodom, pomenovaná aj jedna z planétok vo vesmíre.

Poslovia z vesmíru – meteory a meteority

15. 2. 2018 | videné 982-krát

Nebolo to tak dávno, čo petržalskí šiestaci s nemým úžasom sledovali vesmírny príbeh sondy Rosetty vyslanej na kométu Čurjumov-Gerasimenko (a zaujímavé bolo, že názov kométy si pamätali). To, že vesmír je naozaj atraktívna téma, potvrdilo opäť takmer hrobové ticho a sústredenosť žiakov pri výklade prof. RNDr. Vladimíra Porubčana, DrSc. z Astronomického ústavu SAV. Téma ďalšej prednášky v bratislavskom Zrkadlovom háji v rámci projektu Petržalskej super školy bola Poslovia z vesmíru – meteory a meteority.  Ako neskôr vysvitlo, niekedy aj priveľkí.

Všetky malé telieska z okolitého vesmíru, ktoré sa zrážajú so Zemou, sú tzv. meteroidy, určite ich mnohí z vás aj videli na nočnej oblohe aj ako slabé alebo veľmi jasné meteory,“ objasnil na úvod prof. Porubčan a spomenul najznámejšie Perseidy, ktoré sú najlepšie pozorovateľné aj voľným okom v auguste, či Leonidy, ktoré nás môžu potešiť v novembri. Petržalských šiestakov pobavilo aj amatérske video letiaceho meteoridu nasnímané počas jedného zápasu v americkom futbale v roku 1992, ktorý celý v atmosfére nezhorel a zvyšok z neho dopadol na povrch ako meteorit rovno na jedno osobné auto v New Yorku. „Majiteľ údajne auto potom veľmi slušne vydražil,“ dodal s úsmevom vedec.

Častice, ktoré sa takto zrážajú so Zemou, pochádzajú buď z komét, alebo z asteroidov. „Pomocou nich môžeme skúmať okolie našej planéty, prinášajú nám dôležité informácie z nášho blízkeho vesmírneho okolia,“ vysvetlil význam meteoridov prof. Porubčan. Na Zem spadne ročne niekoľko sto meteoritov, ale približne len asi jedno percento sa nájde a je dostupné pre vedecký výskum. „Rajom“ pre vedcov je Antarktída, kde možno nájsť relatívne veľa meteoritov. „Dôvodom je ľadovec, do ktorého zamrznú, jeho pohybom sú prenášané aj dlhé geologické obdobie, časť z nich následne padá priamo do oceánu a časť pred prirodzenou prekážkou, vrchom, pohorím je vytláčaná a dostáva sa na povrch,“ vysvetlil V. Porubčan.

Akonáhle sa meteoritom začnú zaoberať vedci, zanalyzujú jeho zloženie, pomenujú ho a dajú mu číslo, je zaradený do databázy a stáva sa z neho oficiálny meteorit. Profesor Porubčan ukázal žiakom na záberoch viacero svetových meteoritov – kráter po tom najväčšom možno vidieť v Canyone Diablo v americkej Arizone.  V Južnej Afrike sa nachádza najťažší známy železitý 60-tonový meteorit, obsahuje aj okolo 10 ton niklu a keďže sa nachádza na mieste jeho pádu, „vyžaduje si preto aj stráženie, aby ho ľudia nerozobrali,“ doložil ďalšiu zaujímavosť o meteoritoch prof. Porubčan.

Na území Slovenska sa tiež našlo niekoľko meteoritov, oficiálne doteraz šesť, niektoré z nich doniesol prof. Porubčan aj medzi žiakov a dotknúť sa ich chcel po prednáške takmer každý. Veľký záujem o vesmír a „malých poslov z vesmíru“ dokazovalo aj množstvo otázok – odmenu si zaslúžili tieto: Aký meteorit spôsobil vyhynutie dinosaurov, Ako našli v zemi africký meteorit a Koľko meteoritov ste našli a koľko trvalo ich vyhodnotenie.

Americký fyzik Steven Weinberg povedal, že „vesmír nemožno opísať inak než matematickým jazykom“. Slovenský vedec prof. Vladimír Porubčan opísal časti vesmíru tak, že petržalským žiakom sa z prednášky vôbec nechcelo odísť.

Andrea Nozdrovická

Foto: an