Electronic Library of Scientific Literature - © Academic Electronic Press



Rheumatologia



Volume XV / 2001, Number 2


 


TREATMENT WITH CYCLOSPORIN A IN PATIENTS WITH PSORIATIC ARTHRITIS RESULTS OF CLINICAL ASSESSMENT

VÝSLEDKY KLINICKÉHO HODNOTENIA TERAPIE CYKLOSPORÍNOM A U PACIENTOV SO PSORIATICKOU ARTRITÍDOU

H. RAFFAYOVÁ, J. ROVENSKÝ, F. MÁLIŠ
Vysokošpecializovaný odborný ústav reumatických chorôb, Piešťany
Riaditeľ: prof. MUDr. J. Rovenský, DrSc.

Súhrn
Cieľ: V rokoch 1998–1999 sa overovala účinnosť cyklosporínu A (Consupren Galena, Opava, Česká republika) na nepriaznivé formy psoriatickej artritídy najmä z hľadiska závažného generalizovaného postihnutia psoriázou.
Metóda: Do otvorenej štúdie bolo zaradených 19 pacientov, ktorým sa liek podával 18 týždňov. Podľa odporučenej schémy bola iniciálna dávka cyklosporínu A 5 mg/kg/deň, pričom ďalšia úprava dávky závisela od klinického efektu liečby. Sledoval sa pritom jeho vplyv na psoriázu a artritídu.
Výsledky: Počas štúdie sa pozorovalo výrazné zlepšenie psoriázy. Už po 2 týždňoch liečby pri priemernej iniciálnej dennej dávke cyklosporínu A 4,8 mg/kg/deň sa upravil kožný nález o 65,5 %. Najintenzívnejší vplyv na aktivitu artritídy sa pozoroval po 18 týždňoch. Najnižšia optimálna účinná udržiavacia dávka bola 3,26 mg/kg/deň. V priemere sa dosiahla po 10 týždňoch liečby. Účinnosť preparátu (Consupren Galena) dokumentujeme v práci dvoma kazuistikami.
Záver: Štúdia potvrdila terapeutickú účinnosť cyklosporínu A (Consupren Galena, Opava, Česká republika). Vzhľadom na nízku frekvenciu nežiaducich účinkov (pri zvolenej úvodnej a udržiavacej dennej dávke) sa konštatovala aj jeho relatívna bezpečnosť.
Kľúčové slová: psoriatická artritída, psoriáza, cyklosporín A.

Summary
Objective: In 1998–1999, the efficacy of cyclosporine A (Consupren Galena, Opava, Czech Republic) in the treatment of psoriatic arthritis patients with unfavourable prognosis, especially in the cases of severe generalized psoriatic involvement, was studied.
Method: Our open study comprised 19 patients taking the drug for the period of 18 weeks. Following the delivered scheme, the initial dose of cyclosporine A was 5 mg/kg/day. Further adjustments of administered dose depended on clinical effect of the treatment. Influence of the drug to psoriasis and arthritis was monitored.
Results: In the course of the study, pronounced improvement of psoriasis was observed. As soon as after 2 weeks of this therapy, at the initial daily dose 4.8 mg/kg/day of cyclosporine A, skin findings improved by 65.5 %. The most intensive influence to arthritis activity was observed after 18 weeks. Lowest optimal effective maintenance dose was 3.26 mg/kg/day, achieved on average after 10 weeks of therapy. Efficacy of the drug (Consupren Galena) is documented by two included case reports.
Conclusion: The study confirmed therapeutic efficacy of cyclosporine A (Consupren Galena, Opava, Czech Republic). Due to low frequency of adverse effects (at our chosen initial and maintenance daily doses), relative safety of the drug was observed as well.
Key words: psoriatic arthritis, psoriasis, cyclosporine A.

Rheumatologia 15, 2001, č. 2, s. 45-50

  Download full text in PDF format (265 kB)


ANALYSIS OF DMARDs COMBINATION THERAPY IN PATIENTS WITH RHEUMATOID ARTHRITIS IN THE CZECH AND SLOVAK REPUBLICS

ANALÝZA PODÁVÁNÍ KOMBINOVANÉ TERAPIE DMARDs U PACIENTŮ S REVMATOIDNÍ ARTRITIDOU V ČESKÉ A SLOVENSKÉ REPUBLICE

Š. FOREJTOVÁ, A. PAVELKOVÁ, J. ZVÁROVÁ, J. ROVENSKÝ, A. TUCHYŇOVÁ, K. PAVELKA
Revmatologický ústav, Praha
Ředitel: doc. MUDr. K. Pavelka, DrSc.
Evropské centrum pro medicínskou informatiku, statistiku a epidemiologii UK a AV ČR, Praha
Vedoucí: prof. RNDr. J. Zvárová, DrSc.
Vysokošpecializovaný odborný ústav reumatických chorôb, Piešťany
Ředitel: prof. MUDr. J. Rovenský, DrSc.

Souhrn
Autoři provedli epidemiologickou studii, jejíž výsledky analyzovaly užívání kombinované terapie chorobu modifikujícími léky (DMARDs) při léčbě revmatoidní artritidy. Studie byla provedena současně s epidemiologickým šetřením, které vyhodnocovalo příčiny přerušení terapie jednotlivými DMARDs podávanými v monoterapii. Jednalo se o retrospektivní multicentrickou studii, kdy byla využita dokumentace z 15 ambulantních i lůžkových zařízení na území České a Slovenské republiky. Na základě této dokumentace byl lékařem vyplněn dotazník pro počítačové zpracování. Bylo zachyceno 125 případů přerušení kombinované terapie DMARDs, z toho ve 111 případech bylo zachyceno přerušení dvojkombinace. Nejčastěji bylo zachyceno přerušení terapie antimalariky a metotrexátem (27 případů) a antimalariky a sulfasalazinem (23 případů). Průměrná délka léčby dvojkombinacemi dosáhla 15 měsíců. Pro nežádoucí účinky byla ze 111 zachycených případů přerušena kombinovaná terapie v 53 případech (47,75 %), pro nedostatečnou účinnost v 46 případech (41,1 %). Průměrná délka trvání nemoci v době nasazení kombinované léčby dosáhla téměř 98 měsíců.
Klíčová slova: revmatoidní artritída, chorobu modifikující léky, DMARDs, kombinovaná terapie, nežádoucí účinky, nedostatečná účinnost.

Summary
The authors carried out an epidemiological study analysing the results of therapy combinating disease modifying drugs (DMARDs) in treatment of rheumatoid arthritis. The study was accompanied by an epidemiological survey with an objective to find out the reasons why patients interrupted the administration of monotherapy DMARDs. The study was retrospective and multicentric. Records of 15 out-patient and in-patient centres from both the Czech and Slovak Republics were used. Based on the documents, physicians filled a questionnaire for computer processing. 125 cases of interrupted DMARDs combination therapy were detected, out of that 111 cases combined two DMARDs. The most frequent interrupted therapy was antimalarials+methotrexate combination (27 cases) followed by antimalarials+sulphasalazine combination (23 cases). Average duration of two DMARDs combination therapy was 15 months. Out of the 111 cases, 53 patients (47.7 %) interrupted the combination therapy for adverse effects and 46 patients (41.4 %) for inadequate efficiency. Average duration of disease at the time the combination therapy was administered was 98 months.
Key words: rheumatoid arthritis, disease modifying drugs, DMARDs, combination therapy, adverse effects, inadequate efficiency.

Rheumatologia 15, 2001, č. 2, s. 51–56

  Download full text in PDF format (180 kB)


ON THE ISSUE OF LYMPHATIC CAPILLARY STRUCTURE AND SYNOVIAL JOINT DRAINAGE

K OTÁZKE ŠTRUKTÚRY LYMFATICKÝCH KAPILÁR A DRENÁŽE SYNOVIÁLNEHO KĹBU

E. ROVENSKÁ
Ústav histológie a embryológie LFUK, Bratislava
Prednosta: prof. MUDr. J. Zlatoš, DrSc.
Vysokošpecializovaný odborný ústav reumatických chorôb, Piešťany
Riaditeľ: prof. MUDr. J. Rovenský, DrSc.

Summary
The synovial lining cells of type A, free phagocytic cells (polymorphonuclear leukocytes and macrophages) and lymphatic vessels of the synovial membrane participate in the process of removal of the macromolecules from the joint cavity. The lymphatic vessels are essential when proteins are removed from the joint cavity. Any disturbance of lymphatic drainage may cause the formation of synovial effusion. Hyaluronate also leaves the joint cavity via the lymphatic vessels. Cells also migrate from the synovial joint via the lymphatic vessels. Phagocytic cells were found in prenodal lymph and in the lumens of lymphatic capillaries in the synovial membrane.
In the past, morphologists studied lymphatic vessels by means of retrograde ink injections. The rich anastomosing network of lymphatic vessel situated in the proximity of larger blood vessels was observed in the areolar synovial membrane. Numerous blindly ending tributaries reached out of the network towards the synovial membrane surface. Traditional light microscopy of histologic sections faces serious difficulties in distinguishing lymphatic vessels - especially capillaries - in the synovial membrane. However, some histochemical methods, utilizing lectin UEAI and 5-nucleotidase, can help distinguish them from blood vessels. In identification of lymphatic capillaries, the method of transmission electron microscopy, that enables to visualise lymphatic capillaries on both ultrastructural and light microscopic levels at the same time, has been found very useful.
The lymphatic capillaries, exactly as blood capillaries, are integral part of the synovial membrane microcirculation. They are situated in its subintimal (subsynovial) connective tissue layer. Their walls consist of thin endothelial cells. The shapes of the lumens are irregular. Transmission electron microscope shows intercellular junctions of the open type between endothelial cells and thin filaments anchored to the cell membrane of these cells. Only the outer flap is fixed by fibres to the interstitium in the intercellular junctions where the endothelial flaps overlap. It is possible that these valve-like intercellular junctions provide the unidirectional flow from the joint cavity through synovial membrane interstitium into the lumens of lymphatic capillaries in the process of the drainage.
The physiologic studies have recently brought an evidence that interstitium being part of synovial membrane microcirculation plays an important role in drainage of the joint cavity.
Key words: synovial joint, microcirculation, lymphatic capillaries, lymphatic drainage.

Súhrn
Pri odstraňovaní makromolekúl z kĺbovej dutiny synoviálneho kĺbu sa zúčastňujú synoviálne výstelkové bunky typu A, voľné fagocytujúce bunky (polymorfonukleaárne leukocyty a makrofágy) a lymfatické cievy synoviálnej membrány. Lymfatické cievy sú nevyhnutné pri odstraňovaní proteínov z kĺbovej dutiny. Akékoľvek narušenie lymfatickej drenáže môže spôsobiť vytvorenie synoviálneho výpotku. Cez lymfatické cievy opúšťa kĺbovú dutinu aj hyalurónan. Prostredie synoviálneho kĺbu opúšťajú prostredníctvom lymfatických ciev aj bunky. Nasvedčujú preto analýzy prenodálnej lymfy a pozorovania fagocytujúcich buniek v lúmenoch lymfatických ciev a kapilár v synoviálnej membráne.
V minulosti morfológovia študovali lymfatické cievy pomocou retrográdnych nástrekov tušom. V areolárnej synoviálnej membráne našli bohato anastomozujúcu sieť lymfatických ciev situovanú v blízkosti väčších krvných ciev. Zo siete vystupovali smerom k povrchu synoviálnej membrány početné slepo zakončené prítoky. Pomocou klasickej svetelnej mikroskopie histologických rezov sa lymfatické cievy, najmä kapiláry, rozpoznávajú v tkanive synoviálnej membrány veľmi problematicky. Od krvných ciev ich pomáhajú odlíšiť niektoré histochemické metódy používajúce lektín UEAI a 5-nukleotidázu. Pri identifikovaní lymfatických kapilár sa najlepšie osvedčila metóda transmisnej elektrónovej mikroskopie, ktorá umožňuje vizualizovať lymfatické kapiláry súčasne na ultraštruktúrnej aj svetelnomikroskopickej úrovni.
Lymfatické kapiláry sú rovnako ako krvné kapiláry integrálnou zložkou mikrocirkulácie synoviálnej membrány. Sú situované v jej subintimálnej (subsynoviálnej) vrstve spojivového tkaniva. Ich steny tvoria tenké endotelové bunky, lúmeny majú nepravidelný tvar. Transmisným elektrónovým mikroskopom sa zobrazili medzi endotelovými bunkami medzibunkové spojenia otvoreného typu a tenké vlákna zakotvené na bunkovej membráne ich endotelových buniek. V medzibunkových spojeniach, v ktorých sa cípy endotelových buniek navzájom prekrývajú, je len vonkajší cíp pripojený vláknami k interstíciu. Je pravdepodobné, že tieto “chlopniam podobné” medzibunkové spojenia umožňujú pri drenáži jednosmerný tok z kĺbovej dutiny cez interstícium synoviálnej membrány do lúmenov lymfatických kapilár.
Fyziologické štúdie priniesli v posledných rokoch dôkazy, že aj interstícium, ktoré je súčasťou mikrocirkulácie synoviálnej membrány, má dôležitú funkciu pri drenáži kĺbovej dutiny.
Kľúčové slová: synoviálny kĺb, mikrocirkulácia, lymfatické kapiláry, lymfatická drenáž.

Rheumatologia 15, 2001, č. 2, s. 57–64

  Download full text in PDF format (198 kB)


IMMUNOABLATION FOLLOWED OR NOT BY HEMATOPOIETIC STEM CELLS AS AN INTENSE THERAPY FOR SEVERE AUTOIMMUNE DISEASES (SADs)
NEW PERSPECTIVES, NEW PROBLEMS

IMUNOABLÁCIA S NÁSLEDNOU TRANSPLANTÁCIOU KMEŇOVÝCH HEMATOPOETICKÝCH BUNIEK ALEBO BEZ NEJ AKO INTENZÍVNA TERAPIA ZÁVAŽNÝCH AUTOIMUNITNÝCH OCHORENÍ
NOVÉ PERSPEKTÍVY, NOVÉ PROBLÉMY

A.M. MARMONT
IInd Division of Hematology and Stem Cell Transplantation Centre, S. Martino’s Hospital, Genoa, Italy

Súhrn
Vynikajúce experimentálne výsledky, ktoré sa dosiahli pomocou transplantácie alogénnych a dokonca aj autológnych kmeňových buniek pri autoimunitných ochoreniach (AIO) znamenali značný impulz pre vyskúšanie takýchto prístupov v liečbe pacientov s refraktérnymi/recidivujúcimi ťažkými AIO. U malého počtu pacientov so súčasne sa vyskytujúcimi AIO a malignitami boli povzbudivé výsledky po transplantácii alogénnych kmeňových buniek. Napriek uchyteniu sa darcovských imunitných buniek vzniklo zopár recidív. Ak sa potvrdí účinok implantátu proti autoimunite, nemyeloablatívne alogénne postupy sa môžu stať veľmi užitočnými. Medzičasom sa po celom svete na liečbu AIO používa transplantácia autológnych implantátov kmeňových buniek z periférnej krvi. Výsledky sú povzbudivé, dosahujú sa však skôr remisie ako vyliečenie. Pri niektorých chorobách, najmä pri roztrúsenej skleróze, sa dosahujú lepšie výsledky ako pri použití konvenčných liečebných postupov. Intenzívnou imunosupresiou ako monoterapiou sa podarilo dosiahnuť dlhodobú remisiu, čo dokazuje, že autológne kmeňové bunky majú hlavne záchranný účinok. Je zrejmé, že sú potrebné ďalšie klinické štúdie.
Kľúčové slová: imunoablácia, autoimunitné ochorenia, intenzívna terapia.

Summary
The excellent experimental results obtained with allogenic and even autologous stem cell transplantation for autoimmune diseases (ADs) have given considerable impetus to similar treatments for refractory/relapsing patients with severe ADs. Encouraging results following allogeneic SC transplantation have been reported in small numbers of patients with coexisting ADs and malignancies. However a few relapses have occurred despite donor immune cell engraftment. If a GVA effect will be confirmed, the nonmyeloablative allogeneic procedures could become extremely useful. In the meantime autologous transplantation using peripheral blood SC is currently being performed world-wide to treat ADs. Reults are encouraging, but remissions rather than cures have been obtained. In some diseases, especially multiple sclerosis, results are superior to those obtained with conventional therapies. Long term remissions have also been obtained by intense immunosuppression alone, demonstrating that autologous SC have mainly a rescue effect. Further clinical trials are clearly indicated.
Key words: immunoablation, autoimmune diseases, intensive therapy.

Rheumatologia 15, 2001, č. 2, s. 65–75

  Download full text in PDF format (223 kB)


REPETITIVE MOTION SYNDROME

SYNDROMY Z OPAKOVANÉHO PŘETÍŽENÍ

K. TRNAVSKÝ
Arthrocentrum, Praha
Ředitel: prof. MUDr. K. Trnavský, DrSc.

Souhrn
Je poukázáno na syndromy z opakovaného přetížení horních končetin a na nutnost je odlišit od morfologicky definovaných syndromů, jako jsou záněty šlach, postižení šlachových úponů a burz. Ovlivnění potíží u syndromů z opakovaného přetížení je obtížné a je potřebný velmi komplexní přístup lékaře k této problematice. Pokrok představuje skutečnost, že si existenci syndromů z opakovaného přetížení uvědomujeme a jejich závažnost ani nepodceňujeme, ani nepřeceňujeme.
Klíčová slova: mimokloubni revmatismus, syndrom z opakovaného přetížení.

Summary
Repetitive motion syndrome of upper arms havr to be distinguished from morphologically defined syndromes as tendinitis, tendon insertions involvement and bursae affection. Treatment of repetitive motion syndrome is difficult and comprehensive approach of physician to patient is necessary. General awareness of the repetitive motion syndrome existence, resulting in avoidance of both their overestimation and underestimation is a positive fact.
Key words: extra-articular rheumatism, repetitive motion syndrome.

Rheumatologia 15, 2001, č. 2, s. 77–79

Download full text in PDF format (170 kB)


Electronic Library of Scientific Literature - © Academic Electronic Press