Electronic Library of Scientific Literature Electronic Library of Scientific Literature
Volume 35 / No. 3 / 2000
THE SIGNIFICANCE OF A FAMILY PET MEASURED BY THE TEST OF FAMILY RELATIONSHIPS
NIKOLETA SCHUSTEROVÁ
Krajská pedagogicko-psychologická poradňa, Prešov
Abstract: The contribution deals with emotional relationships of children at
younger and intermediate school age with their pets. A Test of Family Relationships
was used. The test was supplemented by figures of pets. Emotional relationships of
children toward pets are compared in relation to sex, age, perceived cohesion,
expressiveness and conflictedness in family in relation to perception of the quality of
emotions from part of parents and also in relation to child’s aggressiveness as judged
by schoolmates. The results confirmed that the supplementation of the Test of Family
Relationships by pets has its substantiation. No significant differences were found in the
sample (N = 180) in relationships toward the pet with respect to child’s age and
sex. The children who perceive emotions from part of parents as less favorable develop
more intense positive and negative relationships toward the family pet. More aggressive
children also signalize and accept more negative relationships with the pet.
Key words: family pet, emotional relationships, younger and intermediate school
age, Test of family relationships
Súhrn: Práca sa zaoberá citovými vzťahmi detí mladšieho a stredného
školského veku k ich domácim zvieratám. Použitý bol Test rodinných vzťahov,
doplnený o postavy domácich zvierat. V práci sú porovnávané citové
vzťahy detí k domácemu zvieraťu v súvislosti s pohlavím, vekom,
vnímanou súdržnosťou, expresivitou a konfliktovosťou v rodine,
v súvislosti s vnímaním kvality citov prichádzajúcich od rodičov,
a tiež v súvislosti s agresiou dieťaťa, posudzovanou jeho spolužiakmi.
Výsledky potvrdili, že doplnenie Testu rodinných vzťahov o domáce
zvieratá má svoje opodstatnenie. V danej vzorke (N = 180) neboli zistené
podstatné rozdiely vo vzťahoch k domácemu zvieraťu v súvislosti
s vekom a pohlavím dieťaťa. Deti, ktoré vnímajú city prichádzajúce od
rodičov ako najmenej priaznivé, si vytvárajú intenzívnejšie kladné i záporné
vzťahy k domácemu zvieraťu. Agresívnejšie deti vysielajú aj prijímajú viac
záporných vzťahov týkajúcich sa domáceho zvieraťa.
Kľúčové slová: domáce zviera v rodine, citové vzťahy, mladší
a stredný školský vek, Test rodinných vzťahov
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 35, 2000, č. 3, s. 195–208.
EDUCATION AND SMOKING IN THE RELATION TO STRESS FACTORS IN THE HISTORY OF PREGNANT WOMEN
DRAHOSLAVA HRUBÁ, LUBOMÍR KUKLA, MOJMÍR TYRLÍK
Ústav preventivního lékařství LF MU, Brno
Výzkumný ústav zdraví dítěte, Brno
Výzkumný ústav zdraví dítěte, Brno
Abstract: In the Czech group of pregnant women involved in the international ELSPAC
study, the prevalence of chronic stress sources was investigated: conflicts in parents’
relationships and their separations and divorces, mishandling and sexual abuse of their
children, poor relations to school, disharmonic social conditions of pregnant women
(divorces, separations and lonely mothers), and consequences of their unreasonable sexual
behavior (repeated unwanted pregnancies, abortions). Among women with only basic level of
education, higher prevalence of social sources of chronic stress during their childhood
was shown, compared with those better educated. Significant differences of stress history
among smoking and non-smoking women in this social group occurred. Also sources of chronic
stress during adulthood were observed more often among low educated women. The significant
differences in the chronic stress exposure between smokers and non-smokers occurred only
in the group of better educated women.
Key words: chronic stress, education, smoking, pregnancy
Souhrn: V souboru českých těhotných žen zahrnutých do mezinárodní
studie ELSPAC byly mimo jiné sledovány prevalence jevů, které by mohly být zdrojem
chronických stresů respondentek: rozpory, rozluky a rozvody rodičů, kruté
zacházení a pohlavní zneužívání v dětství, velmi špatné vztahy ke
škole, dysharmonické rodinné vztahy těhotných žen (rozluky a rozvody, svobodné
a osamocené matky) a následky jejich nerozvážného sexuálního chování
(opakovaná nechtěná těhotenství, umělá přerušení těhotenství). Ženy, které
získaly jen základní, případně nižší odborné úrovně vzdělání, vyrůstaly
častěji než středoškolačky a vysokoškolačky v sociálním prostředí,
které je větším zdrojem různých stresů. Signifikantně častěji měly stresovou
anamnézu kuřačky. Také v dospělém věku byl v sociální skupině žen
s nízkým vzděláním výskyt zdrojů chronického stresu významně častější
než u žen s vyšším dosaženým vzděláním. Významné rozdíly mezi
kuřačkami a nekuřačkami byly nalezeny jen ve skupině žen s vyšším
vzděláním.
Klíčová slova: chronický stres, vzdělání, kouření, těhotenství
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 35, 2000, č. 3, s. 209–221.
COPING WITH EXISTENTIAL ANXIETY OF ADOLESCENTS BY CREATING THE MEANING OF LIFE
PETER HALAMA
Ústav experimentálnej psychológie SAV, Bratislava
Abstract: The following theoretical and overview study is focused on some specific
characteristics of adolescent period. Adolescents’ increased interest in the essence and
meaning of life – which the Author names as the phenomenon of existential awakening
– is herein described. This phenomenon is analyzed regarding the development of
abstract thinking that comes at this period. The study also deals with the question of
origination and coping with existential anxiety which is related to the development of
abstract thinking. Adequate and non-adequate ways of coping with existential anxiety are
discussed. The adequate mechanisms of coping are understood as creating meaning of the
sense of life, which is the fundamental factor in the formation of one’s identity. The
inevitability of successful coping with the process of creating meaning of life in
adolescence is emphasized with respect to further personal growth. Factors that support
this process are named.
Key words: adolescence, meaning of life, existential anxiety
Súhrn: Teoretická a prehľadová štúdia je zameraná na niektoré
špecifické charakteristiky obdobia adolescencie. Autor opisuje tzv. fenomén
existenciálneho prebudenia, ako nazýva zvýšený záujem adolescentov o otázky
zmyslu a podstaty života. Analyzuje tento jav vzhľadom na rozvoj abstraktného
myslenia, ktorý prichádza v tomto období. Štúdia sa ďalej venuje otázke vzniku
a vyrovnávania sa s existenciálnou úzkosťou, ktorá súvisí práve
s rozvojom abstraktného myslenia. Diskutuje sa o adekvátnych
a neadekvátnych spôsoboch vyrovnávania sa s existenciálnou úzkosťou,
pričom za adekvátny spôsob zvládania sa považuje budovanie zmyslu života,
považovaného za podstatnú zložku vytvárania identity. Autor poukazuje na
nevyhnutnosť úspešného zvládnutia procesu utvárania zmyslu života v období
adolescencie pre ďalší osobný rast a vymenúva faktory, ktoré tento proces
podporujú.
Kľúčové slová: adolescencia, zmysel života, existenciálna úzkosť
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 35, 2000, č. 3, s. 222–232.
THE INFLUENCE OF PARENTS AND PEERS ON HEALTH-RELATED BEHAVIOR OF ADOLESCENTS
ANDREA GECKOVÁ, MARCEL PUDELSKÝ, JITSE P. van DIJK
Univerzita v Gröningene a UPJŠ, Košice
Ústav sociálnej medicíny LF UPJŠ, Košice
Univerzita v Gröningene, Holandsko
Abstract: The work includes foreign findings regarding parents’ and peers’
influence on health-related behavior of adolescents – concretely smoking, use of
alcohol, use of drugs, and sport activities. Many authors lay stress on the importance of
making differences between the influence of a group and influence of a close
friend. It is also important to make a difference between the influence of peers and
selection of peers with similar behavior. A comparison is made with father’s and
mother’s influence on sons, i.e., daughters. Some research works found a higher
influence of parents; other works found a higher influence of peers. Inconsistency of
such findings can be explained by not regarding a different measure in parents’ and
peers’ influence during particular phases in development of health-related behavior.
Parents’ influence on behavior of adolescents may be indirect – mediated by
social support, by quality of parent-adolescent relationship, by influence on selection of
peers. The socio-economic status does not seem to affect the measure of parents’ and
peers’ influence on adolescents’ behavior.
Key words: parents’ influence, peers’ influence, adolescents, health-related
behavior
Súhrn: Práca zhŕňa zahraničné výskumné zistenia týkajúce sa vplyvu
rodičov a rovesníkov na správanie súvisiace so zdravím adolescentov, konkrétne
fajčenie, konzumovanie alkoholu, užívanie drog a športovanie. Mnohí autori
naznačujú potrebu rozlíšiť medzi vplyvom skupiny a vplyvom blízkeho priateľa.
Taktiež je potrebné rozlišovať medzi vplyvom rovesníkov a výberom rovesníkov
s podobným správaním. Porovnaný je vplyv otca a vplyv matky na synov,
respektíve dcéry. Niektoré výskumy zistili väčší vplyv rodičov, iné väčší
vplyv rovesníkov. Inkonzistencia zistení môže byť vysvetlená nezohľadnením
odlišnej miery vplyvu rodičov a rovesníkov počas jednotlivých fáz rozvoja so
zdravím súvisiaceho správania. Vplyv rodičov na správanie adolescentov je možno
nepriamy, sprostredkovaný sociálnou oporou, kvalitou vzťahu rodič–dospievajúci,
vplyvom na výber rovesníkov. Socioekonomický status zdá sa neovplyvňuje mieru vplyvu
rodičov a rovesníkov na správanie adolescentov.
Kľúčové slová: vplyv rodičov, vplyv rovesníkov, správanie súvisiace so
zdravím, adolescenti
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 35, 2000, č. 3, s. 233–241.
THE CHARACTERISTICS OF PHYSICAL DEVELOPMENT OF GIFTED CHILDREN
MONIKA DOHNÁNYIOVÁ, JOLANA LAZNIBATOVÁ, DANIELA OSTATNÍKOVÁ
Fyziologický ústav LFUK, Bratislava
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava
Fyziologický ústav LFUK, Bratislava
Abstract: The presented interdisciplinary study longitudinally follows the
physiological development of gifted children. One of the parts of the research project is
also a longitudinal follow-up of anthropometric parameters. The contribution
elaborates the data on 135 children that attend the School for Exceptionally Gifted
Children in Bratislava, which was compared with the data on 161 children from regular
basic school in Bratislava. The gifted boys at the age of 6–9 years were subtler, had
statistically significant tighter bones and a lower percentage of subcutaneous fatty
tissue than boys from the control group. The gifted girls (6–9 years old) achieved
greater tallness and weight; however, the differences were not statistically significant
as regards their relatively small number. It will be possible to compare both groups
definitively after the physical development of children has ended.
Key words: physical development, gifted children, pre-pubescence children,
anthropometric parameters
Súhrn: V interdisciplinárnej štúdii sa dlhodobo sleduje fyziologický
vývoj nadaných detí. Jednou zo súčastí výskumného projektu je aj longitudinálne
sledovanie antropometrických parametrov. Príspevok spracúva údaje o 135 deťoch
navštevujúcich Školu pre mimoriadne nadané deti v Bratislave, ktoré sme
porovnávali s údajmi o 161 deťoch z bežnej bratislavskej základnej
školy. Nadaní chlapci vo veku 6–9 rokov boli subtílnejší, mali štatisticky
významne užšie kosti a menšie percento podkožného tuku ako kontrolní chlapci.
Nadané (6–9 ročné) dievčatá dosiahli väčšiu telesnú výšku i hmotnosť,
vzhľadom na ich relatívne malý počet však rozdiely nedosiahli štatistickú
významnosť. Definitívne bude možné oba súbory detí porovnávať po ukončení
teles-ného dozrievania.
Kľúčové slová: fyzický vývin, nadané deti, prepubertálne deti,
antropometria
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 35, 2000, č. 3, s. 242–254.
SPEECH DEVELOPMENT – MEASUREMENT AND CORRECTION
IVAN UČEŇ
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava
Abstract: Presented are theoretical outcomes and practical application of the
diagnostics of speech activity in children at older preschool and earlier school age. The
focus of practical application lies in the employment of undemanding methodology for
development of speech activity. The diagnostics methodology is individual with use of six
undemanding tests. It is directly related to the application of intervention methodology.
The methodology of speech development is based on six procedures with a given verbal
stimulative material. It was verified in practice at special schools and was elaborated
for children at kindergartens and basic schools.
Key words: test of speech thinking, development of speech thinking, acceleration of
speech activity, diagnostics of speech activity
Súhrn: Práca prezentuje teoretické východiská a praktické uplatnenie
diagnostiky rečovej činnosti detí staršieho predškolského a mladšieho
školského veku. Praktické uplatnenie spočíva v aplikácii nenáročnej metodiky
rozvoja rečovej činnosti. Diagnostická metodika je individuálna s použitím
šiestich nenáročných skúšok. Má priamu nadväznosť na aplikáciu intervenčnej
metodiky. Metodika rozvoja reči má šesť postupov s daným verbálnym podnetovým
materiálom. Bola overená v praxi osobitných škôl a prepracovaná pre deti
v materských a základných školách.
Kľúčové slová: Test rečového myslenia, rozvoj rečového myslenia,
akcelerácia rečovej činnosti, diagnostika rečovej činnosti
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 35, 2000, č. 3, s. 255–262.
EARLY DIAGNOSIS OF AUTISM: DEFICIT IN SOCIAL RELATIONSHIPS
JANA TOMATOVÁ
Katedra psychológie, Filozofická fakulta UK, Bratislava
Abstract: Autism in children is currently diagnosed no earlier than 2–3 years of
age. Appropriate diagnostic methods for the age of 1–2 years are not available, as the
research of development of children with autism at this age has not been finished yet.
Studies of social behavior of children, later diagnosed as autistic, at the first year of
life preliminarily show abnormalities and deficits in their social interacions, in
formation and quality of attachment and in non-verbal social-communication behavior,
especially in joint attention behaviors. It can be assumed that the above-mentioned
indicators could be used for differential diagnosis of autism at child’s early age.
Key words: autism, early diagnosis, social behavior, social interaction, attachment
Súhrn: V súčasnosti sa autizmus u detí diagnostikuje najskôr vo veku
2–3 rokov života. Vhodné diagnostické metódy pre vek 1–2 rokov zatiaľ nie
sú k dispozícii, pretože výskum vývinu detí s autizmom v tomto veku
ešte nie je ukončený. Štúdie sociálneho správania v prvom roku života detí,
u ktorých je neskôr diagnostikovaný autizmus, predbežne poukazujú na
špecifiká a deficity v ich sociálnej interakcii, v utváraní
a kvalite primárnej väzby a v neverbálnom sociálno-komunikačnom správaní,
najmä v správaní vedúcom k spoločnej pozornosti. Možno predpokladať, že
uvedené ukazovatele by sa dali použiť na diferenciálnu diagnostiku autizmu
v ranom veku dieťaťa.
Kľúčové slová: autizmus, raná diagnostika, sociálne správanie, sociálna
interakcia, primárna väzba
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 35, 2000, č. 3, s. 263–271.
SOME PEDAGOGICAL FACTORS OF SCHOOL INTEGRATION IN TEACHERS’ EVALUATION
MARTIN KMEŤ
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava
Abstract: The contribution deals with experience of pedagogues (N = 98) of
re-gular basic schools who educate, by means of integration, minimally one handicapped
child in their classes. In the evaluation of personal support and of
Pedagogic-Organizational instructions, statistically significant differences were found
between the three groups of teachers. Contented teachers evaluated these factors more
positively; more negatively teachers who needed advice, and most negatively teachers who,
in their own words, lacked concrete help in integrated education. Teachers from all three
groups evaluated their professional training, suitability of medical and psychological
documentation, material-technical support and financial remuneration of their work
unanimously and mostly negatively. They evaluate most positively only the cooperation with
parents. Teachers do not consider the issue of school integration to be elaborated well.
Key words: teacher, individual school integration, personal support, professional
training, pedagogic documentation, material-technical support, cooperation with parents,
financial evaluation of teacher
Súhrn: Príspevok sa zaoberá skúsenosťami pedagógov (N = 98) bežných
ZŠ, ktorí vo svojich triedach integrovane vzdelávajú minimálne jedno postihnuté
dieťa. V hodnotení personálneho zabezpečenia a pedagogicko-organizačných
pokynov sa zistili štatisticky významné rozdiely medzi sledovanými skupinami
učiteľov. Pozitívnejšie hodnotili tieto činitele “spokojní” učitelia,
negatívnejšie učitelia s potrebou rady a najnegatívnejšie učitelia,
ktorým podľa vlastného vyjadrenia chýba pri integrovanej edukácii konkrétna pomoc.
Vlastnú odbornú prípravu, vhodnosť medicínskej a psychologickej dokumentácie,
materiálno-technické zabezpečenie a finančné ocenenie svojej práce hodnotili
učitelia všetkých troch skupín zhodne a prevažne negatívne. Iba spoluprácu
s rodičmi hodnotia zväčša pozitívne. Problematiku školskej integrácie
nepovažujú učitelia za dopracovanú.
Kľúčové slová: učiteľ, individuálna školská integrácia, personálne
zabezpečenie, odborná príprava, pedagogická dokumentácia, materiálno-technické
zabezpečenie, spolupráca s rodičmi, finančné ohodnotenie učiteľa
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 35, 2000, č. 3, s. 272–278.
Zuzana Bindasová
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 35, 2000, č. 3, s. 279-282
Recenzie
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 35, 2000, č. 3, s. 283-288